jeseň -e ž. ročné obdobie od 23. septembra do 20. decembra: nastala j.; v j-i, na j. sa chystáme do Tatier;
pren. j. života začiatok staroby;
jesenný príd.: j-é poľné práce, j-é huby
jeseň -ne -ní ž. ▶ jedno zo štyroch ročných období, v miernom pásme nasledujúce po lete a predchádzajúce zime, ktoré trvá od 23. septembra do 21. decembra; obdobie v ktorom dozrievajú plody a z drevín opadávajú listy: skorá, vlaňajšia j.; daždivá, chladná, sychravá j.; predzvesť, koniec jesene; farby, plody jesene; leto už pomaly vystrieda j.; na pobreží Jadranu bývajú teplé jesene a mierne zimy; Rád vyhľadával horské samoty a brezové lesíky, najmä v jeseni, keď je obloha náruživo belasá a príroda hýri farbami. [M. Zelinka] ◘ fraz. publ. horúca jeseň náročné, zložité obdobie po letnom oddychovom pokojnom čase, obyč. v spoločenskom al. politickom živote; kniž. al. publ. jeseň života staroba ◘ parem. ak je zlé leto, bude pekná jeseň; keď sa na jeseň kury pasú, príde tuhá zima
jeseň p. staroba
staroba neskoré obdobie ľudského života: sporil, aby mal pokojnú starobu • starosť: na starosť nemal kam ísť • vek: otec je už vo veku • pren. jeseň: jeseň života (začiatok staroby) • pren. zjemn. šediny: pripomínať niekomu jeho šediny
jeseň, -ne ž. časť roku, ročné obdobie od 23. septembra do 21. decembra: na j.; ľud. i v jeseň v jeseni; od jari do jesene; skorá, neskorá j.; pren. j. života staroba;
jesenný príd.: j. deň, j. čas, j. chlad, j-á hmla; j-á orba, sejba, j-é práce; j-é slnko;
jesenne prísl. zried.
(jedna) jeseň; (bez) jesene; (k) jeseni; (vidím) jeseň; (ó) jeseň!; (o) jeseni; (s) jeseňou;
(dve) jesene; (bez) jesení; (k) jeseniam; (vidím) jesene; (ó) jesene!; (o) jeseniach; (s) jeseňami;