jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.
1. prijímať potravu ústami: j. chlieb, mäso, polievku; j. hltavo, s chuťou
2. hovor. stravovať sa: j. v závodnej jedálni
● j. veľkou lyžicou byť na hostine; j. cudzí chlieb byť odkázaný na cudzích; však to j. nepýta nevyžaduje opateru; → oči by mu jedli; kto nepracuje, nech neje; čí → chlieb ješ, toho pieseň spievaj; žiadna → polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí; čo si kto navaril, to bude j. následky za svoje činy si každý nesie sám; → reči sa vravia, chlieb sa je;
opak. jedávať -a
jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiaky • požívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedlá • expr.: žuť • žuvať: Čo žuješ? • expr. zjemn.: papať • papkať • hamkať • jedzkať • hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičku • expr. lupkať: lupká koláče jeden za druhým • expr.: ujedať • uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syrom • zajedať si • ujedať si • pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žrať • expr.: hltať • chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa • pchať sa • džgať sa • nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťami • pejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba halušky • expr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťou • expr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholu • fraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa • nasycovať sa • živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod ruku • stolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe
2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa doma • hovor. chovať sa • zastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov
jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.
1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa
● hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;
2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;
opak. jedávať, -a, -ajú;
dok. k 1 zjesť