Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.

1. prijímať potravu ústami: j. chlieb, mäso, polievku; j. hltavo, s chuťou

2. hovor. stravovať sa: j. v závodnej jedálni

j. veľkou lyžicou byť na hostine; j. cudzí chlieb byť odkázaný na cudzích; však to j. nepýta nevyžaduje opateru; → oči by mu jedli; kto nepracuje, nech neje; čí → chlieb ješ, toho pieseň spievaj; žiadna → polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí; čo si kto navaril, to bude j. následky za svoje činy si každý nesie sám; → reči sa vravia, chlieb sa je;

opak. jedávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jesť je jedia jedz! jedol jedený nedok.

jedenie -nia s. 1. ▶ požívanie potravy: spoločné j.; časté j. mäsitých pokrmov; spôsob jedenia; kúpiť niečo na j.; pustiť sa do jedenia; mať, nemať chuť do jedenia; mať, ponúknuť, vziať si niečo na j.; vyrušili ho pri jedení
2. ▶ potrava pripravená na konzumovanie, pokrm; syn. jedlo: zdravé, nezdravé j.; jedenia a pitia má so sebou dosť; Začal ich [dukáty] hneď presýpať plným priehrštím do kapsy, čo si v nej nosil jedenie na pole. [A. Habovštiak]
▷ ↗ i jesť


jesť jem ješ je jeme jete jedia jedz! jedol jedla jediac jediaci jedený jedenie nedok. 1. (čo; ako; ø) ▶ prijímať potravu ústami, živiť sa: j. chlieb, mäso, ovocie; j. raňajky, obed, večeru; j. príborom; j. hltavo, striedmo, zdravo; j. postojačky; j. trikrát za deň; pýtať si j.; nechce sa mu j. nie je hladný; dcéra je málo; polievku jeme lyžicou; radi jeme mastné, slané a presladené jedlá
2. (kde) ▶ chodiť na stravu, stravovať sa: j. v školskej jedálni, v bufete; po zápase sme chodili j. do reštaurácie
fraz. iba oči by mu jedli žiada sa mu ochutnať jedlo, aj keďdosť; jesť cudzí chlieb a) byť od niekoho závislý b) priživovať sa na niekom; jesť čo hrdlo ráči bez obmedzenia hodovať; jesť s niekým spoločný chlieb žiť s niekým v spoločnej domácnosti; jesť veľkou lyžicou a) byť na hostine b) veľa a dobre jesť; keď spí, ani jesť nepýta človek, ktorý je stále protivný; však to jesť nepýta nevyžaduje to náklady ◘ parem. čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj; čo si kto navaril, to bude jesť každý nesie následky za svoje činy; keď ti najlepšie chutí, prestaň jesť; kto nepracuje, nech neje; [nijaká] kaša sa neje taká horúca, ako sa navarí časom sa všetko zmierni, nikdy to nie je také zlé, ako sa to spočiatku vidí; reči sa hovoria/vravia, [a] chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová; samému ani jesť nechutí
opak. jedávať -va -vajú -val; dok.zjesť

jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jesť, je, jedia, jedol, (na)jedený, rozk. jedz nedok.

1. (čo) požívať jedlo, prijímať ústami potravu, žuť a prehĺtať potravu: j. chlieb, polievku; j. s chuťou, hltavo; j. trikrát za deň; dieťa si pýta j.; chce, nechce sa mi j.; dať niekomu j. dať mu jedlo; jedol by som som hladný; Kto nepracuje, nech neje. (prísl.); j. do chuti, koľko hrdlo ráči do sýtosti, veľa

hovor. je, akoby ho najal rýchlo, s chuťou; j. veľkou lyžicou hojne, dobre, obyč. na hostine; je (ako) za dvoch veľa; nemá čo j. je veľmi biedny, chudobný; j. trpký vdovský, sirotský chlieb byť vdovou, sirotou; j. cudzí chlieb byť, žiť u cudzích ľudí, byť odkázaný na cudzích; Čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj (prísl.) kto ti poskytuje živobytie, od toho so závislý. Žiadna polievka sa neje taká horúca, ako sa uvarí (prísl.) od slov k činom býva ďaleko. Čo si kto navaril, to bude jesť (prísl.) za chyby treba znášať tresty, následky. S veľkými pánmi nie je dobre čerešne jesť (prísl.) neoplatí sa s nimi držať, priateliť, spoliehať sa na nich. Reči sa vravia, (a) chlieb sa je (porek.) nemusí byť všetko pravda, čo sa hovorí; prejor. Či sme z jednej misy jedávali? nie sme si rovní, ty si menej ako ja; žart.: oči by jedli, ale brucho nestačí, nevládze o nenásytnom, hltavom človekovi; topánky mu pýtajú jesť sú deravé; keď spí, ani jesť nepýta je dobrý, len keď nemá príležitosť robiť zle; hovor.: však to jesť nepýta o niečom, čo nevyžaduje veľa opatery; mrle ho jedia je nepokojný, nervózny, neposedný;

2. hovor. stravovať sa: j. v hostinci;

opak. jedávať, -a, -ajú;

dok. k 1 zjesť

Morfologický analyzátor

jesť nedokonavé sloveso
(ja) jem VKesa+; (ty) ješ VKesb+; (on, ona, ono) je VKesc+; (my) jeme VKepa+; (vy) jete VKepb+; (oni, ony) jedia VKepc+;

(ja som, ty si, on) jedol VLesam+; (ona) jedla VLesaf+; (ono) jedlo VLesan+; (oni, ony) jedli VLepah+;
(ty) jedz! VMesb+; (my) jedzme! VMepa+; (vy) jedzte! VMepb+;
(nejako) jediac VHe+;
gesť_1 gesť gesť_2 gesť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor