jelša -e ž.
1. listnatý strom rastúci na vlhkých miestach, bot. Alnus
2. jelšové drevo; výrobok z neho: linka z j-e
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;
jelšový príd.: j-é drevo
jelša -še -ší ž.
jelša -še -ší ž. 1. ▶ strom al. ker z čeľade brezovitých s vajcovitou korunou, často viackmenný, so striedavými nedelenými stopkatými listami, rastúci na vlhkých miestach: vysoká, rozkonárená j.; kmeň jelše; zoťať jelšu; nad potokom sa vypínajú mladé jelše; Ten rad stromov, to sú vŕby a jelše, lemujú vodu. [J. Balco] □ bot. jelša lepkavá Alnus glutinosa; jelša sivá Alnus incana 2. ▶ jelšové drevo; výrobok z neho: dosky, polená z jelše; skriňa, stolička je j. 3. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: povrch dverí je z jelše
jelša (nár. i jalša), -e, -í ž. listnatý strom, ktorý rastie najmä na brehoch vôd a na vlhkých miestach; bot. j. lepkavá (Alnus glutinosa);
jelšový príd.: j. háj, j-é drevo
jalša p. jelša
jelša ž. (jalša, ľejša) strsl, zsl listnatý strom rastúci na vlhkých miestach, bot. jelša lepkavá (Alnus glutinosa): Iďeme do potoka ľejšu oťáď na potpori (Dol. Lehota DK); Jäu̯šä je ňesúce drevo do šparhátu (Kokava n. Rim. RS); Virúbali jalše pri potoku (Návojovce TOP)
lejša p. jelša
jelša [jel-, jal-, (v)ol-] ž bot strom z rodu Alnus: alnus vulgo jelše (TURIEC 1588); zotni gelssu a s toho vdeleg walow (LR2 17. st); alnus: olssa (GF 1717); wrba, gelssa y topol (rastú) pri wode (GV 1755); alnus: wolsse (AP 1769); skusene bilo, že obiwatele wrby, galsse, topoly priliss nedbanliwe bi rozmnožowali (S. ĽUPČA 1781) P. tpn aqua Olesca (Holeška 1113 CDSl); -ový príd: užiwag galssowe kuorky (LR1 17. st); alnetum: olssowy les (KS 1763); gelssówé drewo (PL 1787) P. tpn castrum de Ilswa ( 1243), Elswa (Jelšava 1291 VSS); -ička dem: zlamagicze gednu jelssicžku (LIPOVEC 1690)
olša p. jelša