jeleň -a mn. N a A -e m. veľký parohatý lesný prežúvavec, zool. Cervus
● expr. byť z niečoho j. zmätený;
jelení príd.: j-ie parohy; j-ia zver jelene
jeleň G a A -ňa pl. N a A -ne A hovor. i -ňov m.
jeleň -ňa pl. N a A -ne A hovor. i -ňov m. ▶ veľký prežúvavec z čeľade jeleňovitých s hnedou krátkou srsťou a výrazným parožím, žijúci v skupinách v lesnatých oblastiach: statný ručiaci j.; rujný, ranený j.; z kríkov sa vynoril j.; stopovať, zastreliť jeleňa; Dobrý priateľ mi bol už pred dvoma týždňami sľúbil kapitálneho jeleňa. [P. Jaroš]; Skoro zrána videla Etelka pasúce sa srnky a jelene. [V. Čurmová] □ zool. jeleň lesný Cervus elaphus; jeleň sika Cervus nippon žijúci vo východnej Ázii ◘ fraz. vyskočiť ako jeleň veľmi rázne, bez otáľania vstať, pohnúť sa odniekiaľ; expr. byť z niečoho jeleň byť zmätený ▷ jelenček -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: Ako zaujímavosť nám ukázal tri drobné jelenčeky. [V. Krupa]; jelenisko -ka pl. N -ká G -nísk s., v sg. i m. zvel.: Vlastným očiam nechcem veriť! Opacha jelenisko! [R. Moric]; jelenica1 -ce -níc ž. ▶ samica jeleňa; syn. laň: plachá, krotká j.; j. s mláďaťom; Nad ním visel tkaný obraz - hnedé jelenice sa pásli v žltkastej tráve kdesi vysoko vo vrchoch. [L. Ballek]; jelenička1 -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: jeleň a jeleničky sa popásajú
jeleň veľký parohatý lesný prežúvavec: zastreliť jeleňa • expr. paroháč (samec)
jeleň, -a, mn. č. -ne m. parohatý prežúvavec patriaci k vysokej zveri; zool. j. európsky (Cervus elaphus), j. karpatský; j. paroháč jeleň s parohmi
● vyskočiť ako (splašený) j. bystro, rýchlo; hovor. byť, zostať z niečoho j. popletený, zmätený;
jelení, -ia, -ie príd.: j-ia koža, j-ie mäso, j-ie parohy; pren. j-ie nôžky (Botto) bystré, rýchle; bot. j. jazyk papraďovitá rastlina (Scolopendrium vulgare)
eleň p. jeleň
jeleň m. (eľeň, lejeň) csl parohatý prežúvavec, zool. jeleň hôrny (Cervus elephus): Keť sa ťi do viňici dostanú jeľeňi, obrúsia veľa hrozna (Pukanec LVI); Tedi ručali jeleni (Dobrá Voda PIE); Samedz jeľeň a samica jeľeňica (Dl. Lúka BAR); Každi lejeň ma svoju lejeňicu (Gregorovce SAB); eľeň (Revúca)
lejeň p. jeleň
jeleň m zool j. hôrny Cervus elaphus: ktoz chowa psa, wlka anebo gelene (ŽK 1473); dwa gelene nam ussly (V. ZÁLUŽIE 1617-19); (mládenec) krasnj bil gako ruža, chitry gako gelen (KT 1753) F. gelena po rohach a medweda po nohach poznatj mužess (BV 1652) vtáka poznáš po perí a človeka po reči; -í, -ový príd: z geleneg kožy doloman (PRAZNOV 1630); wezmy paleneho gelenieho rohu (RT 17. st); weliké geleňowé rohi gím na čelá prilepuwal (BN 1790); kup geleniho loge (RG 18. st) L. bot v názvoch rastlín al. húb: scolopendria: geleny yazik (MT 17. st) jazyk jelení Phyllitis scolopendrium vulgare; caerenimus: gelena huba (NP 17. st) huba z rodu hľuzovka Tuber al. pahľuzovka Choiromyces; seseli creticum: yeleny ocas (KS 1763) zápalička lekárska Tordylium officinale; geleny trank, anebo srpek, herba fullorum (HL 17. st) kosienka farbiarska Serratula tinctoria; muscus terrestris: gelenj ružek plavúň obyčajný Lycopodium clavatum; peucedarum: geleny koren (NH 18. st) smldník jelení Peucedanum cervaria; -ica ž 1. samica jeleňa, laň: gelenica kdy do sietek na rasožkach rozpatjch wpada, zamotuwa se (KoB 1666); cerva: gelenica, bezrohy gelen (KS 1763) 2. vypracovaná jelenia koza: gelenicza od Kutyanow kupena (s. l. 1681); -ička dem k 1: cervicula: gelenička (KS 1763)