jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.
I. zám. privl.
1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie
3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch
4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia
5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho
● hrub. otca jeho! zahrešenie
II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;
jej1 ž. manžel
jé, jej2, jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel
jej1 neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) osoby ženského rodu (o ktorej sa hovorí) k inej osobe, veci, deju, vlastnosti: jej kolegyňa, žiaci; jej manžel, deti; jej izba; tá taška je jej; jej tvorivosť, nápady; mal podiel na jej menovaní do funkcie; je asi v jej rokoch; kto bude suplovať jej hodiny? 2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k veci ženského rodu, o ktorej sa hovorí: má rád zimu a jej krásy; voda z tohto vodovodu je hygienicky bezpečná a dodávateľ sleduje jej kvalitu 3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osoby ženského rodu, o ktorej sa hovorí, k veci al. javu: je to jej deň; nastáva j. chvíľa; j. ľudia ju nesklamali 4. ▶ súčasť oficiálnych titulov osoby ženského rodu: jej kráľovská výsosť; jej excelencia, pani veľvyslankyňa; jej magnificencia rektorka vysokej školy; (v oficiálnom písomnom styku) Jej Excelencia, Jej Magnificencia 5. spodstatnený tvar stredného rodu v lokáli s predložkou po ▶ po jej: je zvyknutá, aby bolo po j.
jej2 neskl. m. ▶ manžel, priateľ v partnerskom vzťahu: ten j. ju častuje lichôtkami
jej3 G i D (v postavení bez predložky) osobného zámena ona ↗ on: jej sa to vôbec netýka; radšej jej to nehovor!; bola to chyba, ale nedopustil som sa jej úmyselne; celý čas sa jej držal ako kliešť; porov. i ↗ nej
jej4, jé, jéj, jééj cit. 1. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. prekvapenie, začudovanie, ľútosť: jej, ale som rád, že ťa vidím!; jé, zase si ma našla?; jéj, to je krása!; jéj, ako sa to mohlo stať; jéj, to ste vy?; Jéj, jéj! Určite to bola Anča Fialová, poznal som ju po hlase. [V. Šikula]; My sme kedysi netvorili tak, že „jééj, a teraz idem spraviť hit“. [HN 2004] 2. iba jé ▶ (pri speve) napodobňuje melódiu al. nahrádza text hudobnej skladby; syn. la, lá, lala: ja som si spieval: jé, jé, jé
nej G, D a L (v postavení po predložke) osobného zámena ona ↗ on: príď namiesto nej; odišla so sestrou, vrátila sa bez nej; je tu studňa, naberme si z nej vody; sadol si oproti nej; pozri do skrine, kniha bude asi v nej; Nechce mať moc, netúži po nej. [E. Farkašová]; Dieťa sa k nej privinulo. Šuchlo sa k nej pod perinu. [P. Krištúfek]; porov. i ↗ jej3
ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ách • áách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmenilo • a • á • áá: Á, to ste vy? • bác: bác, to som si mohol myslieť • ejha: ejha, to je prekvapenie • fíha • fiha • fí • fú: fí(ha), to sa ti podarilo • ha • há • hah • hach • haj • háj • huh • huch: hah, či som sa zľakol • hí • híí • hjaj • hjáj: hí, hjaj, ale ich tu je • i • í • íí: í, veď ten nás vypráši • íha: íha, také čosi ešte nevidel • jé • jej • jéj • joj • jojoj • jój • juj: jej, jój, či si vyrástol • oh • óh • och • oj • ojej • ojéj • ojoj • ojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo
2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme? • eh • ech • ej: ech, ej, ale by som sa rád povozil • och • oj • joj • juj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády
3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliť • au: au, to bolí • ih • íh • oh • och • óho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičom • jaj • jáj • joj • jój • juj • júj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípe • jajaj • jojoj • jujuj • jujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý
4. p. eh 1
jej, jéj p. ach 1
jej, jéj cit. vyjadruje
1. preľaknutie, prekvapenie: Dráb uteká s revom. Jéj, rata! (Ráz.-Mart.) Ako sa leje, jéj, ako sa leje! (Jes.)
2. iróniu, posmech (obyč. v spojení oj, jej): I tak mám kríže odrené. — Oj, jej, zahoja sa ti. (Taj.)
jej 2. a 3. p. j. č. osob. zám. ona