Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj subst

jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.

I. zám. privl.

1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie

3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch

4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia

5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho

hrub. otca jeho! zahrešenie

II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;

jej1 ž. manžel


jé, jej2, jéj cit. vyj. prekvapenie, začudovanie: j., to je nádherné! j., to som ešte nevidel

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl. zám. privl.
jej, jéj, jé cit.

jej1 neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) osoby ženského rodu (o ktorej sa hovorí) k inej osobe, veci, deju, vlastnosti: jej kolegyňa, žiaci; jej manžel, deti; jej izba; tá taška je jej; jej tvorivosť, nápady; mal podiel na jej menovaní do funkcie; je asi v jej rokoch; kto bude suplovať jej hodiny?
2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k veci ženského rodu, o ktorej sa hovorí: má rád zimu a jej krásy; voda z tohto vodovodu je hygienicky bezpečná a dodávateľ sleduje jej kvalitu
3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osoby ženského rodu, o ktorej sa hovorí, k veci al. javu: je to jej deň; nastáva j. chvíľa; j. ľudia ju nesklamali
4. ▶ súčasť oficiálnych titulov osoby ženského rodu: jej kráľovská výsosť; jej excelencia, pani veľvyslankyňa; jej magnificencia rektorka vysokej školy; (v oficiálnom písomnom styku) Jej Excelencia, Jej Magnificencia
5. spodstatnený tvar stredného rodu v lokáli s predložkou popo jej: je zvyknutá, aby bolo po j.

jej2 neskl. m.manžel, priateľ v partnerskom vzťahu: ten j. ju častuje lichôtkami


jej3 G i D (v postavení bez predložky) osobného zámena onaon: jej sa to vôbec netýka; radšej jej to nehovor!; bola to chyba, ale nedopustil som sa jej úmyselne; celý čas sa jej držal ako kliešť; porov. inej


jej4, , jéj, jééj cit. 1. ▶ vyjadruje rozličné pocity, napr. prekvapenie, začudovanie, ľútosť: jej, ale som rád, že ťa vidím!; jé, zase si ma našla?; jéj, to je krása!; jéj, ako sa to mohlo stať; jéj, to ste vy?; Jéj, jéj! Určite to bola Anča Fialová, poznal som ju po hlase. [V. Šikula]; My sme kedysi netvorili tak, že „jééj, a teraz idem spraviť hit“. [HN 2004]
2. iba ▶ (pri speve) napodobňuje melódiu al. nahrádza text hudobnej skladby; syn. la, lá, lala: ja som si spieval: jé, jé, jé


nej G, D a L (v postavení po predložke) osobného zámena onaon: príď namiesto nej; odišla so sestrou, vrátila sa bez nej; je tu studňa, naberme si z nej vody; sadol si oproti nej; pozri do skrine, kniha bude asi v nej; Nechce mať moc, netúži po nej. [E. Farkašová]; Dieťa sa k nej privinulo. Šuchlo sa k nej pod perinu. [P. Krištúfek]; porov. ijej3

ach 1. vyjadruje príjemné al. nepríjemné prekvapenie • ácháách: ach, pozrime sa, ako sa tu všetko zmeniloaááá: Á, to ste vy?bác: bác, to som si mohol myslieťejha: ejha, to je prekvapeniefíhafiha: fí(ha), to sa ti podarilohahahhachhajhájhuhhuch: hah, či som sa zľakolhííhjajhjáj: hí, hjaj, ale ich tu jeiííí: í, veď ten nás vyprášiíha: íha, také čosi ešte nevideljejjéjjojjojojjójjuj: jej, jój, či si vyrástolohóhochojojejojéjojojojój: och, oj, ojój, čo sa toho tam nazbieralo

2. vyjadruje túžbu, želanie • ách: Ach, ách, kedy tam už budeme?ehechej: ech, ej, ale by som sa rád povozilochojjojjuj: oj, juj, či by som si dal z tej čokolády

3. vyjadruje bolesť • ách: ach, ách, kedy ma to prestane páliťau: au, to bolíihíhohochóho: ih, oh, zasrkol pri každom šľahnutí bičomjajjájjojjójjujjúj: jaj, bolí; juj, všetko ma štípejajajjojojjujujjujúj: jojoj, nebi ma, už budem dobrý

4. p. eh 1


jej, jéj p. ach 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jej, jéj cit. vyjadruje

1. preľaknutie, prekvapenie: Dráb uteká s revom. Jéj, rata! (Ráz.-Mart.) Ako sa leje, jéj, ako sa leje! (Jes.)

2. iróniu, posmech (obyč. v spojení oj, jej): I tak mám kríže odrené. — Oj, jej, zahoja sa ti. (Taj.)


jej 2. a 3. p. j. č. osob. zám. ona

geg! geg!
jej
mužský rod, životné, jednotné číslo, neúplná paradigma
N (jeden) jej
G (bez) jej
D (k) jej
A (vidím) jej
L (o) jej
I (s) jej

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor