jeho m. a s., jej ž., ich mn. neskl.
I. zám. privl.
1. vyj. privlastňovací vzťah osoby, o kt. sa hovorí, k osobe al. veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): jeho rodičia, jej dom, ich kniha; jeho schopnosti, jej oči, ich riaditeľ; ako súčasť titulov: j. excelencia, jej výsosť (v oficiálnom písomnom styku Jeho Excelencia, Jej Výsosť)
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): jeho návrh, jej potrestanie, ich pokorenie
3. vyj. zreteľ: stojí na jej strane, jeho vlak už odišiel, je v jej rokoch
4. hovor. má funkciu odkaz. zám.: jeho hrdina sa naľakal, urobili to jeho ľudia
5. expr. vyj. citové vzťahy: víno, to je jeho; bola jeho, iba jeho
● hrub. otca jeho! zahrešenie
II. hovor. jeho m. manželka: tá j. mi to povedala;
jej1 ž. manžel
ho3 G i A (v postavení bez dôrazu a bez predložky) osobných zámen on i ono ↗ on: spýtaj sa ho [chlapca, dieťaťa] na to; zavolaj ho sem; pristúpil k zábradliu a chytil sa ho; skontrolujte ventilátor a očistite ho od prachu; porov. i ↗ jeho3, neho
jeho1 neskl. zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah (vlastníctvo, prináležanie, príslušnosť, autorstvo) osoby mužského zried. stredného rodu (o ktorej sa hovorí) k inej osobe al. veci, deju, vlastnosti: j. manželka, syn; j. tajomník; j. kabát, ceruzka, obydlie; tá taška je j.; j. postieľka postieľka dieťaťa; bola to j. myšlienka, vynaliezavosť; prokurátor dal návrh na j. vzatie do väzby; v j. veku som už bol ženatý; j. vlak už odišiel vlak, ktorým mal odísť 2. ▶ odkazuje na príslušnosť určitej vlastnosti k veci mužského a stredného rodu, o ktorej sa hovorí: j. obnosenosť [kabáta] bola až nápadná; má rád leto a j. krásy 3. blíži sa významu prídavného mena expr. ▶ vyjadrujúci tesný citový vzťah osoby mužského rodu, o ktorej sa hovorí, k veci al. javu: je to j. deň; prichádza j. čas; už ho víta j. Bratislava 4. ▶ súčasť oficiálnych titulov osoby mužského rodu: j. lordstvo; j. kráľovská výsosť; j. excelencia pán veľvyslanec; j. magnificencia rektor vysokej školy; (v oficiálnom písomnom styku) J. Excelencia, J. Magnificencia ◘ fraz. hrub. otca jeho! zahrešenie vyjadrujúce hnev
jeho2 neskl. ž. hovor. ▶ manželka, priateľka v partnerskom vzťahu: Tá jeho sedí v hľadisku a pocestuje s ním aj do Prahy. [VNK 2003]
jeho3 G i A (v postavení s dôrazom a bez predložky) osobných zámen on i ono ↗ on: j. [chlapca, dieťaťa] sa to vôbec netýka; j. sa ani nepýtaj; prečo ste potrestali práve jeho?; porov. i ↗ ho3, neho
neho G a A (v postavení po predložke) osobného zámena on, G (v postavení po predložke) osobného zámena ono ↗ on: nehnevaj sa na neho; všetci okolo neho sa zabávajú; predložila pred neho plný tanier; všetko závisí od neho; sadni si vedľa neho; stáva sa z neho dospelý muž; Nevyčaríš z mokrého dreva piesne. Nebudú z neho husle. [L. Vadkerti-Gavorníková]; Keď zhasne oheň, to akoby slnce zhaslo. Zamrzneme bez neho. [Sln 1972]; porov. i ↗ jeho3, ho3
doparoma, pís. i do paroma 1. vyjadruje zahrešenie, zakliatie • dočerta • dofrasa • došľaka • doďasa, pís. i do čerta, do frasa, do šľaka, do ďasa: čo ešte, doparoma, dočerta, dofrasa chce; došľaka, doďasa, musíme sa vrátiť • šľaka: šľaka, zase som sa pomýlil • dopekla • dohroma • dokelu, pís. i do pekla, do hroma, do kelu: dopekla, dohroma, kde toľko trčí • anciáša • anciáša tvojho • paroma tvojho • paroma paromského: anciáša, paroma paromského, prečo mi nedáš pokoj • kýho/kieho elementa/helementa • fraz. expr. ja tvojho elementa/helementa • kýho/kieho čerta • kýho/kieho paroma • kýho/kieho frasa • žart. firnajz • fraz.: sto striel okovaných • tisíc striel okovaných • tristo hrmených • sto hromov • hrom a peklo • bodaj (by) to čert vzal • bodaj (by) to parom uchytil/vzal • bodaj (by) to fras vzal • márnosť šedivá • fraz. expr.: hrom (aby) to pobil • boh (aby) to pobil • hrub.: otca tvojho • otca jeho • boha • boha tvojho • boha jeho • doboha • doriti • fraz. hrub. do psej matere • subšt.: kurnik • kurnik šopa
porov. aj bisťu
2. p. preč 1
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)
jeho 2. a 4. p. j. č. osob. zám. on