jedovať nedok. expr. hnevať, zlostiť: deti j-jú rodičov; nejeduj ma!
// jedovať sa: pre všetko sa hneď j-je
jedovať -duje -dujú (ne)jeduj! -doval -dujúc -dujúci -dovanie nedok. expr. (koho) ▶ spôsobovať podráždenie, zlostiť, hnevať niekoho; syn. srdiť, pajediť: prestaň ma j.!; darmo ho jeduješ; Niekedy sme zliezli z vlaku, šli sme peši popri ňom a jedovali sme strojvodcu. [R. Sloboda]; Jeduje ma, že vyrušujem, ale ja som taký a iný ani nebudem. [S. Rakús] ▷ dok. ↗ najedovať
jedovať sa -duje sa -dujú sa (ne)jeduj sa! -doval sa -dujúci sa -dovanie sa nedok. expr. (na koho, na čo; s kým, s čím; ø; s vedľajšou vetou) ▶ pociťovať al. prejavovať veľký hnev, rozčuľovať sa, zlostiť sa; syn. čertiť sa, paprčiť sa: j. sa na deti; j. sa za hlúposti; j. sa s príkladom, s úlohami; večne sa pre čosi jedoval; jeduje sa, že nič nepočuje; Načo sa jedovať s tvrdohlavou babou? [A. Masár-Tatranský]; Pri nikom tak nestrácala hlavu, iba pri ňom, urážala sa, jedovala a blýskala očami. [M. Čeretková-Gállová] ▷ dok. ↗ najedovať sa
najedovať -duje -dujú -duj! -doval -dujúc -dovaný -dovanie dok. expr. (koho) ▶ svojím správaním, konaním vyvolať v niekom prudký hnev, rozčúlenie, veľmi nahnevať, nazlostiť; syn. dopáliť, napáliť2, napajediť, nasrdiť: n. otca; chceš ma n.?; čo ťa tak hrozne najedovalo?; To Barboru vtedy tak najedovalo, že v zlosti vykríkla. [A. Habovštiak]; Nestrpel, keď sa niekto miešal do jeho súkromia, ale najväčšmi ho vedelo najedovať, keď to robila stará matka alebo teta. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ jedovať
najedovať sa -duje sa -dujú sa -duj sa! -doval sa -dujúc sa -dovaný -dovanie sa dok. expr. (ø; na koho, na čo; pre čo/s vedľajšou vetou) ▶ podľahnúť prudkému hnevu, pocítiť a prejaviť voči niekomu, niečomu zlosť, rozčúlenie, nahnevať sa, nazlostiť sa; syn. dopáliť sa, napáliť sa, napajediť sa, nasrdiť sa: poriadne sa n.; najeduje sa pre hocijakú hlúposť; mama sa najedovala, že som neupratala; ak sa pre dačo najedoval, hneď vybuchol; Eštebák sa veľmi najedoval na moju odpoveď. [J. Šimulčík]; Preto som sa najedoval, a keď sa ja najedujem, urobím vždy chybu. [L. Ballek] ◘ fraz. byť najedovaný ako sršeň byť veľmi nahnevaný, nazlostený, prudko, popudlivo až útočne reagovať ▷ nedok. ↗ jedovať sa
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
hnevať vzbudzovať hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť • rozčuľovať: hnevá, zlostí, rozčuľuje ju neporiadok • expr.: jedovať • srdiť • čertiť • pajediť: jeduje, čertí, pajedí ho, že všetko nie je podľa neho • expr.: dopaľovať • domŕzať • dožierať • žrať • zhrýzať • dojedať • dopekať • dohrýzať: dopaľuje, žerie ma synova neposlušnosť • expr. paprčiť: paprčí ho krik pod oblokmi • hovor. expr. štvať: štve ho nespravodlivé obvinenie • mrzieť • trápiť • pichať • expr. škrieť (vzbudzovať mrzutosť, trápenie, duševnú bolesť): mrzí, škrie ho jej nedôslednosť • pokúšať: deti pokúšajú už od rána • vulg. srať: to ma serie
jedovať p. hnevať
jedovať sa p. hnevať sa
pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšieho • hnevať • zlostiť • pokušiavať • zastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psa • znepokojovať • vyrušovať • rušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušuje • dobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamaráta • expr.: jedovať • dopaľovať • domŕzať • dojedať • dožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami
2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriech • navádzať • lákať • vábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádež • nabádať • podnecovať (na zlé) • expr.: podkúšať • podkušiavať • podkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
jedovať, -uje, -ujú nedok. expr. (koho) hnevať, rozčuľovať, zlostiť: Jeduje ma to; nejeduj ma!;
dok. najedovať
|| jedovať sa (na koho, na čo, s kým, s čím i bezpredm.) hnevať sa, zlostiť sa, srdiť sa: Šora Bonina sa jeduje, že sa muž tak vystavuje. (Kuk.) Zuza sa jeduje na svoje trápenie. (Heč.) Jedoval sa pre každú maličkosť. (Hor.);
dok. najedovať sa
vztekať sa, -á, -ajú nedok. (čes.) kniž. zastar. (na koho i bezpredm.) jedovať sa, hnevať sa, mať zlosť, zlostiť sa: Ja nepristávam, hoc budete sa azda na mňa vztekať. (Ráz.) Sultán sa vztekal, kričal. (Záb.)