jed -u m.
1. látka, kt. poškodzuje, ničí organizmy; otrava: včelí, hadí j.; otráviť j-om
2. hovor. zlosť, hnev: schytil ho j.
● expr.: to je do j-u hnevá to; vyliať si j. na niekom, niečom vyvŕšiť sa;
jedový príd. k 1: zool. j. kanálik (hada)
jedový -vá -vé príd.
jedový -vá -vé príd. ▶ súvisiaci s jedom, látkou schopnou vyvolať otravu organizmu: j. aparát vretenice; jedová deratizačná nástraha; j. vačok kobry; hryzadlá pavúkov s jedovými žľazami; Pre väčšinu ľudí je najzaujímavejšou časťou škorpióna povestný jedový hrot. [InZ 2002] □ zool. jedové zuby zuby hadov s jedovým kanálikom vo vnútri al. s jedovým žliabkom na povrchu
jedový p. jed
jed, -u m.
1. látka schopná v organizme porušiť al. zničiť životné funkcie, otrava: baktériový, omamný, smrtiaci j.; hadí, včelí j.; pren. j. hriechu, nenávisti, závisti
● hovor. môžem vziať j. na to viem to celkom určite; má na jazyku med a v srdci jed (úsl.) o neúprimnom, falošnom, pokryteckom človeku;
2. hovor. zlosť, hnev: mať j. na niekoho hnevať sa na neho; malo ho rozpučiť, poraziť od j-u bol veľmi nahnevaný; robiť niekomu niečo na j. navzdory, naprotiveň; schytil ho j. veľmi sa rozhneval; sršať, prskať j-om veľmi sa hnevať, zúriť; to je do j-u hnevá to; vyliať si j. na niekom uľaviť si hnevom;
jedový príd. k 1: zool. j. kanálik, miešok, j-á bradavka, žľaza, j-é zuby (u jedovatých hadov)
jedový príd. záh zlostný: Nebudz jedoví, budeš skoro starí! (Záh. Ves MAL)