jedni [-n-] pl. N mužský živ., jedny pl. N mužský neživ., ženský a stredný čísl. skupinová 1. ▶ pri pomnožných podstatných menách a pri podstatných menách označujúcich páry al. viazané množstvo vyjadrujú počet 1: jedni manželia, rodičia; jedny dostihy, dvere, lyže, sane, ponožky, zápalky, nožnice 2. ako súčasť dvojčlenných výrazov ▶ jedni-druhí, jedni-iní (pri vyratúvaní) všetci, ktorí dopĺňajú nejaký celok a robia niečo odlišné al. majú vlastnosť odlišnú od zvyšku celku; syn. ostatní, ďalší: jedni ho zatracujú, druhí ho oslavujú; jedny sú vysoké, druhé nízke; jedni sú proti, druhí sú za
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich