jednoznačný príd. kt. má iba 1 zmysel, význam, jasný, vyhranený, op. dvojznačný, viacznačný: j-á odpoveď, j-é odmietnutie;
jednoznačne prísl.: j. sa postaviť na stranu pravdy;
jednoznačnosť -i ž.
jednoznačnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo má jeden význam, zmysel; presvedčivosť, vyhranenosť v konaní; syn. jasnosť: terminologická j.; veda sa usiluje o významovú j.; j. výkladu; j. postojov, vyjadrení; vyhýbal sa tézovitej jednoznačnosti
jednoznačný príd. majúci len jeden zmysel, jeden význam; celkom jasný, určitý, jasne vyhranený: j-é znenie zákona;
jednoznačne prísl.;
jednoznačnosť, -ti ž.
(jedna) jednoznačnosť; (bez) jednoznačnosti; (k) jednoznačnosti; (vidím) jednoznačnosť; (ó) jednoznačnosť!; (o) jednoznačnosti; (s) jednoznačnosťou;
(tri) jednoznačnosti; (bez) jednoznačností; (k) jednoznačnostiam; (vidím) jednoznačnosti; (ó) jednoznačnosti!; (o) jednoznačnostiach; (s) jednoznačnosťami;