jednoznačný príd. kt. má iba 1 zmysel, význam, jasný, vyhranený, op. dvojznačný, viacznačný: j-á odpoveď, j-é odmietnutie;
jednoznačne prísl.: j. sa postaviť na stranu pravdy;
jednoznačnosť -i ž.
jednoznačnosť -ti -tí ž.
jednoznačnosť -ti ž. ▶ vlastnosť toho, čo má jeden význam, zmysel; presvedčivosť, vyhranenosť v konaní; syn. jasnosť: terminologická j.; veda sa usiluje o významovú j.; j. výkladu; j. postojov, vyjadrení; vyhýbal sa tézovitej jednoznačnosti
jednoznačný príd. majúci len jeden zmysel, jeden význam; celkom jasný, určitý, jasne vyhranený: j-é znenie zákona;
jednoznačne prísl.;
jednoznačnosť, -ti ž.