jednoznačný príd. kt. má iba 1 zmysel, význam, jasný, vyhranený, op. dvojznačný, viacznačný: j-á odpoveď, j-é odmietnutie;
jednoznačne prísl.: j. sa postaviť na stranu pravdy;
jednoznačnosť -i ž.
jednoznačne 2. st. -nejšie prísl. ▶ jednoznačným spôsobom; spôsobom pripúšťajúcim len jedno chápanie, jeden význam, zreteľne, výslovne, presvedčivo; syn. jasne: j. kladný postoj; j. odpovedať na otázku; ťažko j. určiť, kto má pravdu; v druhom polčase j. dominovali hostia; vyjadril sa j.; domáci hráči boli j. lepší; jednoznačnejšie sa postaviť na stranu pravdy; Stroho a jednoznačne dala najavo, že na túto tému nemieni viac hovoriť. [D. Mitana]
jednoznačne p. výslovne 1, porov. aj jednoznačný
výslovne 1. slovne formulujúc prejav tak, že má iba jeden zmysel al. význam • jasne • zreteľne: výslovne, jasne, zreteľne som mu zakázal, aby ta išiel • zjavne • hovor. vyslovene: správa mala zjavne, vyslovene informatívny ráz • jednoznačne • nedvojzmyselne • kategoricky: musíme ho na to jednoznačne, kategoricky upozorniť • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: explicitne formulovaná požiadavka • kniž. expressis verbis: expressis verbis treba povedať, že má pravdu
2. podčiarkuje, zdôrazňuje platnosť niektorého výrazu výpovede • doslovne • doslova • hovor. vyslovene: výslovne, doslovne sa triasol od strachu; začal sa doslova, vyslovene dusiť
jednoznačný príd. majúci len jeden zmysel, jeden význam; celkom jasný, určitý, jasne vyhranený: j-é znenie zákona;
jednoznačne prísl.;
jednoznačnosť, -ti ž.