jednooký príd. kt. má iba 1 oko: j. človek
jednooký1 -ká -ké príd. 1. ▶ majúci len jedno oko, ktorý prišiel o oko: j. bojovník, pirát, starec; j. Kyklop Polyfémos obor z gréckej mytológie; Ona sa hanbila za dom, v ktorom žila a bála sa svojho jednookého otca. [M. Čeretková-Gállová] 2. tech. ▶ určený na pozorovanie jedným okom: j. ďalekohľad; jednooká zrkadlovka konštrukčné riešenie aparátu, pri ktorom používateľ cez ten istý objektív pozoruje scénu v hľadáčiku pomocou zrkadla a aj fotografuje
jednooký2 -kého pl. N -kí m. ▶ človek majúci len jedno oko: Jednooký sa hnevá, myslí si, že to nechápem, že si neviem oceniť jeho služby. [L. Ťažký] ◘ parem. medzi slepými je [aj] jednooký kráľom je ľahké vyniknúť medzi priemernými
jednooký príd. majúci jedno oko: j. starček (Jes-á); j. obor (v rozprávkach);
spodst. jednooký, -ého m. človek majúci len jedno oko
(jeden) jednooký; (bez) jednookého; (k) jednookému; (vidím) jednookého; (ó) jednooký!; (o) jednookom; (s) jednookým;
(dvaja) jednookí; (bez) jednookých; (k) jednookým; (vidím) jednookých; (ó) jednookí!; (o) jednookých; (s) jednookými;
(jeden) jednooký; (bez) jednookého; (k) jednookému; (vidím) jednooký; (ó) jednooký!; (o) jednookom; (s) jednookým;
(tri) jednooké; (bez) jednookých; (k) jednookým; (vidím) jednooké; (ó) jednooké!; (o) jednookých; (s) jednookými;
(jedna) jednooká; (bez) jednookej; (k) jednookej; (vidím) jednookú; (ó) jednooká!; (o) jednookej; (s) jednookou;
(dve) jednooké; (bez) jednookých; (k) jednookým; (vidím) jednooké; (ó) jednooké!; (o) jednookých; (s) jednookými;
(jedno) jednooké; (bez) jednookého; (k) jednookému; (vidím) jednooké; (ó) jednooké!; (o) jednookom; (s) jednookým;