jednooký príd. kt. má iba 1 oko: j. človek
jednooký príd. majúci jedno oko: j. starček (Jes-á); j. obor (v rozprávkach);
spodst. jednooký, -ého m. človek majúci len jedno oko
(jeden) jednooký; (bez) jednookého; (k) jednookému; (vidím) jednookého; (ó) jednooký!; (o) jednookom; (s) jednookým;
(dvaja) jednookí; (bez) jednookých; (k) jednookým; (vidím) jednookých; (ó) jednookí!; (o) jednookých; (s) jednookými;
(jeden) jednooký; (bez) jednookého; (k) jednookému; (vidím) jednooký; (ó) jednooký!; (o) jednookom; (s) jednookým;
(štyri) jednooké; (bez) jednookých; (k) jednookým; (vidím) jednooké; (ó) jednooké!; (o) jednookých; (s) jednookými;
(jedna) jednooká; (bez) jednookej; (k) jednookej; (vidím) jednookú; (ó) jednooká!; (o) jednookej; (s) jednookou;
(tri) jednooké; (bez) jednookých; (k) jednookým; (vidím) jednooké; (ó) jednooké!; (o) jednookých; (s) jednookými;
(jedno) jednooké; (bez) jednookého; (k) jednookému; (vidím) jednooké; (ó) jednooké!; (o) jednookom; (s) jednookým;