jednoizbový príd. kt. má 1 izbu: j. byt
jednoizbový -vá -vé príd. ▶ majúci jednu izbu: j. byt; postaviť jednoizbovú chatu; V jednoizbovom domci so strechou zo zhrdzavených plechov býval skrachovaný učiteľ a knihovník strýko Kendereš. [M. Zelinka]
jednoizbový príd.: j. byt majúci jednu izbu
(jeden) jednoizbový; (bez) jednoizbového; (k) jednoizbovému; (vidím) jednoizbového; (ó) jednoizbový!; (o) jednoizbovom; (s) jednoizbovým;
(traja) jednoizboví; (bez) jednoizbových; (k) jednoizbovým; (vidím) jednoizbových; (ó) jednoizboví!; (o) jednoizbových; (s) jednoizbovými;
(jeden) jednoizbový; (bez) jednoizbového; (k) jednoizbovému; (vidím) jednoizbový; (ó) jednoizbový!; (o) jednoizbovom; (s) jednoizbovým;
(dva) jednoizbové; (bez) jednoizbových; (k) jednoizbovým; (vidím) jednoizbové; (ó) jednoizbové!; (o) jednoizbových; (s) jednoizbovými;
(jedna) jednoizbová; (bez) jednoizbovej; (k) jednoizbovej; (vidím) jednoizbovú; (ó) jednoizbová!; (o) jednoizbovej; (s) jednoizbovou;
(štyri) jednoizbové; (bez) jednoizbových; (k) jednoizbovým; (vidím) jednoizbové; (ó) jednoizbové!; (o) jednoizbových; (s) jednoizbovými;
(jedno) jednoizbové; (bez) jednoizbového; (k) jednoizbovému; (vidím) jednoizbové; (ó) jednoizbové!; (o) jednoizbovom; (s) jednoizbovým;
(dve) jednoizbové; (bez) jednoizbových; (k) jednoizbovým; (vidím) jednoizbové; (ó) jednoizbové!; (o) jednoizbových; (s) jednoizbovými;