jednobunkový, star. jednobunečný príd. biol. kt. tvorí jediná bunka: j. organizmus
jednobunkový -vá -vé, star. jednobunečný -ná -né príd.
jednobunkový -vá -vé, star. jednobunečný -ná -né príd. biol., genet. ▶ majúci všetky životné funkcie sústredené v jedinej bunke; ktorý tvorí jediná bunka: j. organizmus, parazit, tvor; jednobunková stielka; embryo v jednobunečnom štádiu
jednobunkový, star. i jednobunečný príd. biol. pozostávajúci z jednej bunky: j. organizmus, j-á rastlina; zool. j-é živočíchy (Protozoa)