jeden, jedna, jedno, mn. č. jedni, jedny čísl. zákl. (v mn. č. má význam zákl. číslovky len pri pomn. podst. menách): (j-y husle, šaty, topánky)
1. vyjadruje číselnú hodnotu čísla 1; používa sa a) pri zdôrazňovaní: Takrečeno za jednu zimu ošedivel. (Kuk.) Jedna lastovička nerobí leto. (prísl.)
● všetci do j-ého všetci bez výnimky; za jeden-dva dni za krátky čas; hovor. jednou ranou zabiť dve muchy jedným činom urobiť dve veci; postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať; j-ým slovom skrátka; hovor. daj mu j-u facku; už je jedna (= 1 hodina); zastar. za jedno po prvé: Zuzka sa už na celom tele triasla. Za jedno zimou, za druhé rozochvením. (Taj.); expr. jeden jediný, jeden jedinký len jeden: j. jediný (j. jedinký) raz, j. jediný (j. jedinký) pohľad; zastar. jeden každý (Kal.) každý; b) keď ide o jednu vec, ktorá sa obyčajne vyskytuje dvojmo: slepý na j-o oko, hluchý na j-o ucho, krivý na j-u nohu
● byť j-ou nohou v hrobe byť blízko smrti; počúvať j-ým uchom, na j-o ucho nedbalo, bez záujmu; c) vo viacnásobnom vetnom člene: pracovali tam dvaja chlapi a j-a žena; d) keď sa vyníma jedna osoba al. jednotlivá vec z celku: j. z najlepších pracovníkov, j. z podstatných znakov; e) pri citovom dôraze: Ty potvora jedna! Ty jeden huncút!
● (až) j-a radosť výraz používaný na vyjadrenie subjektívneho vysokého hodnotenia deja, vlastnosti al. množstva (veľmi dobre, veľmi pekne, veľmi dobrý, veľmi pekný, veľa a pod.), napr.: pláva (až) jedna radosť, šatôčky (až) jedna radosť;
2. celistvý, nepretržitý, ustavičný, neprerušený: črpačka z j-ého kusa dreva; hovor. vypiť na j. dúšok, j-ým dúškom naraz, bez prerušenia
● hovor. v j-om kuse, j-ým ťahom bez prerušenia, naraz;
3. zvýrazňuje totožnosť a blíži sa významu zámena ten istý, tenže: pracujú v j-om podniku; sme z j-ej dediny; sú v j-ých rokoch rovnako starí; jedávať z j-ej misy z tejže, zo spoločnej
● byť j-ej mysle rovnako zmýšľať; sú j-a duša žijú v úplnej zhode, v porozumení; bývať pod j-ou strechou (s niekým) v tom istom dome; hovor.: byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom; ťahať za j. koniec, povraz rovnako zmýšľať a robiť; na j-om brde utkaní (Gab.) (o ľuďoch) rovnakých záujmov a rovnakého zmýšľania; hádzať všetko do j-ého vreca všetko rovnako hodnotiť; do j-ého mecha dúchať (s niekým) mať spoločný záujem; odísť j-ým vrzom v tom istom čase, súčasne; mne je to j-o nezáleží mi na tom; to je j-o; vyjde to na j-o je to to isté; nebolo mu všetko j-o nebolo mu to ľahostajné; všetko j-o, hovor. všetko (je to) j. krám, j. čert všetko je rovnaké; robiť všetko na j-o kopyto rovnako;
4. v spojení jeden druhého, druhému atď. vyjadruje vzájomnosť, striedanie: pomáhali si j. druhému; hriali j. druhého; robiť niečo j-o za druhým, j za druhým v poradí; stále, nepretržite; j-o s druhým i to i to, oboje; j. nad druhého pretekajú sa; kričať j. cez druhého prekrikovať sa navzájom;
5. v spojení jeden... druhý blíži sa významu ukaz. zám. ten, tento: jedni prišli, druhí odišli; j. väčší huncút ako druhý obidvaja rovnakí
● j. čihi, druhý hota každý ináč;
6. blíži sa významu neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ého rána, j-o ráno raz ráno; Bola raz jedna krajina. Žil raz jeden kráľ (v rozprávkach). Jedného dňa popoludní sa ohlásila pred bránou trúba. (Jégé); v ľudovej reči sa podst. meno niekedy vynecháva a spodst. jeden, jedna nadobúda význam „akýsi človek, akási osoba“: bol som tam ešte s j-ým (= človekom); tam to jedna (= žena) hovorila;
7. hovor. samý, číry, nič iného ako: telo j-a rana; ruky j. mozoľ; dom bol j. plameň;
8. v spojení ani jeden zosilňuje zápor, vôbec nik, nič: Ani jednému neskrsla v duši myšlienka. (Jégé)
9. spodst. jedno1 jedna vec: len jedno banujem (Krno);
10. jedno-druhé zám. neurč. voľačo, to i to, všeličo: iste sa jedno-druhé dozvieme (Jégé)
jedno-druhé p. jeden