jednako
1. prísl. rovnakým dielom, rovnakým spôsobom, rovnako: j. podeliť; Jednako myslí a jednako cíti. (Hviezd.)
2. čast. a predsa, pri tom všetkom, jednak: Spíš ani myš na vreci, a jednako neuhľadíš kŕdeľ. (Kuk.)