jednako
I. čísl. druh. príslov. k jednaký: j. sa správať
II. spoj. priraď. a j., ale j. má odporovací význ. s odtienkom prípustky: chcel odísť, (a, ale) j. ostal
III. čast. aj tak, predsa: j. som ho spoznal
jednako1 čísl. druhová príslovková blíži sa významu príslovky ▶ vyjadruje druhovú jednotu v spôsobe vykonania, jednakým spôsobom, zhodne, totožne: rozdeľ to j.!; musí to byť j.; postupovali j.; Či krížom, lebo pozdĺž režem vrubový rez, vždy sa odreže jednako. [V. Ferko]
jednako2 spoj. priraďovacia 1. i v spojeniach a jednako, ale jednako, no jednako ▶ vyjadruje odporovací vzťah s odtienkom prípustky; syn. a predsa, ale predsa: bol až na ôsmom mieste, j. nevyzeral sklamaný; pozná veľa ľudí, a j. sa cíti osamelý; bolo už neskoro, (ale) j. sa neponáhľal; dlho hútali, no j. nič nevymysleli 2. ako súčasť dvojčlenných výrazov hoci - jednako, i keď - jednako, aj keď - jednako, síce - jednako ▶ uvádza hlavnú vetu, v ktorej dej sa nevyvíja v súlade s okolnosťou naznačenou vo vedľajšej vete s významom prípustky; syn. hoci - predsa: hoci s námahou, j. preteky dokončil; aj keď mala slušné výsledky, j. to nestačilo na postup; i keď sa bránil, j. ho premohli; síce príbuzný, ale j. len iný systém; A hoci bez jediného slovíčka výčitky, jednako na ňu hľadeli tak, že rozumela. [K. Horák]
jednako3 čast. ▶ vyjadruje platnosť výpovede napriek predchádzajúcim al. inak súvisiacim okolnostiam, (ale) aj tak, (ale) i tak, predsa len, napriek všetkému: a j. je to pravda; niečo tomu j. chýba; ale vy mu j. nesiahate ani po členky; Ale jedno by som jednako ešte chcela... [A. Chudoba]
ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosť • a: zvečerilo sa, ale, a matere nikde • lež: zbadal ju, lež nedal to najavo • však (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládal • kniž. avšak: sľúbil, avšak neprišiel • predsa • a predsa • ale predsa • predsa však • no predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišiel • jednako • a jednako • ale jednako • no jednako • jednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učil • iba • ibaže • len • lenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zub • kým • naproti tomu • zatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami
2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko! • či • hovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!
3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dal • ozaj • naozaj • skutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom nič • fakticky • hovor. fakt
4. p. asi 1 5. p. ba 1
beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj tak • i tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojom • ani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte
2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj tak • i tak • tak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuverí • jednako • jednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžete • hovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol. • fraz.: napriek tomu • napriek všetkému • napriek tomu všetkému
3. p. predsa 2
jednako 1. p. rovnako 1–3 2. p. predsa 2 3. p. beztak 2 4. p. ale 1
predsa 1. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa • veď: predsa, veď nemôžeš jesť iba čokoládu • poet. preds' (Smrek)
2. zdôrazňuje očakávané al. opačné stanovisko podávateľa výpovede • jednak • jednako: predsa, jednak(o) im budeme musieť pomôcť • aj tak • i tak • tak či tak • ale aj tak • no aj tak • hovor. beztak: aj tak, tak či tak, beztak si myslím, že je to dobrý človek • poet. preds'
3. p. ale 1
rovnako 1. rovnakým spôsobom, rovnakou mierou, rovnakým dielom (op. rozdielne, rozlične) • jednako: urobili to rovnako; chlapci sú rovnako, jednako starí • takisto • práve tak: s nimi sa to skončilo takisto, práve tak • zhodne • súhlasne • totožne • identicky: zhodne, súhlasne, totožne svedčia všetci pozvaní; pri prieskume postupovali identicky • kniž. paritne: vo výbore sú paritne zastúpené všetky strany • narovnako • najednako • najedno (v spojení so slovesami vyjsť, prísť): aj tak to vyjde narovnako, najednako, najedno • nemenej • niemenej, pís. i nie menej: dosiahli nemenej, niemenej dobré výsledky • detto: platí to rovnako, detto • zastar. rovnak (Dobšinský) • zastar.: rovne • rovno (Kalinčiak, Vajanský) • nár. zároveň (Timrava)
2. vždy takisto, bez zmeny, rovnakým spôsobom • jednako: stravuje sa stále rovnako, jednako • nezmenene • neinak • neináč: rovnako, nezmenene, neinak sa oblieka už niekoľko rokov • nepremenne: nemusí byť práve a nepremenne slúžkou
porov. aj rovnaký
3. zdôrazňuje platnosť výpovede (s odporovacím odtienkom) • jednako • jednak: rovnako, jednako je to len pravda • aj tak • i tak • beztak: je to aj tak, beztak nepravdepodobné
4. p. aj 2 5. p. napoly 1
1. prísl. rovnakým dielom, rovnakým spôsobom, rovnako: j. podeliť; Jednako myslí a jednako cíti. (Hviezd.)
2. čast. a predsa, pri tom všetkom, jednak: Spíš ani myš na vreci, a jednako neuhľadíš kŕdeľ. (Kuk.)