Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jeden -dného, jedna -ej, jedno -ého mn. m. živ. jedni [-n-], m. neživ., ž. a s. jedny čísl. zákl.

1. vyj. číslo a počet 1: j. človek, j. žiak, j-a žena, hluchý na j-o ucho, je j-a hodina, pracovali tam dve ženy a j. muž; pri samostatnom používaní má obyč. podobu muž. rodu: j., dva, tri ... pri počítaní; j. a j. je dva; stav stretnutia je tri – j. (j-a); j. z podstatných znakov; v mn., pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry a viazané množstvo má plat. skup. čísl.: j-y nožnice; j-i rodičia; j-y zápalky

2. tvoriaci celok, celistvý: črpák z jedného kusa dreva; hovor. vypiť niečo na j. dúšok naraz

3. totožný, ten istý, spoločný: pracujú v j-om podniku, sú z j-ej dediny, narodili sa v j-om roku

4. v dvojici jeden – druhý vyj. vzájomnosť al. striedanie stránok: pomáhali j. druhému; j. robí a druhý spí

5. má význ. neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ho rána, j-o ráno; žil raz j. kráľ; bol tam ešte s j-ým (človekom)

6. hovor. vyj. mnohosť, úplnosť, samý, číry: telo j-a rana, ruky j. mozoľ

7. má zdôrazňovaciu funkciu: všetci do j-ho bez výnimky; ani j. (neostal nažive) vôbec nikto

8. jedno v plat. podst. m. jedna vec: j. neviem pochopiť

9. jedno v plat. vetnej prísl.: (mne) je to j. (mne) na tom nezáleží; to máš j. na tom nezáleží

10. dodáva výrazu citové zafarbenie: ty huncút j.!

11. expr. v spoj. jeden jediný (pís. i jeden-jediný), j. jedinký zdôraznene vyj. minimálny počet: ja už nepoviem jedno jediné (jedno-jediné) slovko

● j-ým úderom naraz; j-ým úderom, j-ou ranou zabiť dve muchy naraz urobiť dve veci; postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať; j-ým slovom skrátka; byť j-ou nohou v hrobe a) veľmi starý b) chorý; počúvať j-ým uchom nepozorne; v j-om kuse bez prerušenia; byť j-ej mysle rovnako zmýšľať; byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom; ťahať za j. povraz rovnako konať; hádzať všetko do j-ho vreca rovnako posudzovať; j-ým uchom dnu a druhým von nevšímať si počuté; mne je to j-o nezáleží mi na tom; expr. všetko je to j. čert rovnaké; j. (ťahá) čihi, druhý hot(a) nezhodnú sa; j-a lastovička nerobí leto; expr. šaty j-a radosť veľmi pekné; byť na jednej lodi (s niekým) v rovnakej situácii; j. lepší, horší ako druhý sú rovnakí; j-o s druhým dovedna; rozprávať j-o na druhé tárať; j. (stojí) za devätnásť, druhý bez j-ho za dvadsať sú rovnakí, rovnako zlí

jeden jedného, jedna jednej, jedno¹ jedného čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 1: jeden gram, kilometer, bajt; jeden výtlačok, exemplár; jeden záber, detail; jeden muž; jedna žena; jedno dieťa, dievča; jedno z dvojčiat; jedno balenie cigariet; plienky na jedno použitie; náklady na jedno nemocničné lôžko sú vysoké; ešte jedna zaujímavosť, perlička, kuriozita ešte niečo navyše; jeden, dva, tri... (pri počítaní); jeden a jeden je dva; dva mínus jeden je jeden; jeden delené jeden je jeden; päť krát jeden je päť; stav stretnutia je tri - jeden hovor. jedna; vybrať si jedného z viacerých □ div. divadlo jedného herca divadelné predstavenie realizované jedným hercom, monodráma □ iba/len jeden jediný: ostal jej len jeden syn; ani jeden žiadny, nikto (z tých, ktorí prichádzajú do úvahy): neprišiel ani jeden zahraničný hosť
2. ako súčasť zlomkovej číslovky jeden a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 1 1/2, jeden celok a jednu polovicu (takého istého) celku: jeden a pol metra; jeden a pol milióna; jeden a pol šálky vody
3. blíži sa významu neurčitého číslovkového zámena ▶ v spojeniach s číslovkou dva vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko, zopár: jeden-dva dni pár dní; jeden-dva prípady zopár prípadov; jeden či dvaja diváci skoro nikto; poskočiť v tabuľke o jedno-dve miesta; Tento veľký dlh nie je možné zvládnuť za jeden-dva roky. [Pc 1999]
4. blíži sa významu prídavného mena ▶ tvoriaci celok, celistvý: koryto z jedného kusa dreva; odev z jedného kusa nezošitej látky □ napísať niečo jedným ťahom bez prerušenia
5. blíži sa významu prídavného mena ▶ známy hovoriacemu, ale vedome nemenovaný; syn. určitý, istý: jedného dňa, jedného rána, jedno ráno sa objavil; jedna kamarátka ju pozvala na prázdniny; v jednom období bol dokonca idolom mládeže; Prišiel sem jeden taký pupkoš fúzatý, ale milý, a prehovoril ma, aby som s ním šiel na stavbu. [L. Ťažký]
6. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ totožný, rovnaký; syn. ten istý: susedia z jedného dvora, mesta; spolužiaci z jednej triedy
7. ako súčasť dvojčlenného výrazu jeden - druhý blíži sa významu podstatného mena ▶ vyjadruje vzájomnosť, odlišnosť, vylučovanie, striedanie stránok: j. dobrý, druhý zlý; j. po druhom, za druhým postupne; j. začne, druhý dopovie; choroba sa dá liečiť u jedných, no nie u druhých; pomáhajú j. druhému; prechádzať, preskakovať z jednej veci na druhú neuvážene, chaoticky konať; stoja j. proti druhému sú nepriateľskí; urobiť niečo z jedného dňa na druhý (podozrivo) rýchlo; vynára sa jedna kauza za druhou; zapaľovať si, pripaľovať si jednu od druhej priveľa fajčiť; zvaľovať vinu jeden na druhého vzájomne sa obviňovať
8. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ vyjadruje úplnosť, výlučnosť nejakej vlastnosti, nejakého javu; syn. samý: telo jedna rana, modrina
9. jedno¹ blíži sa významu podstatného mena (vo funkcii predmetu) ▶ jedna vec: j. mu nemôžu vyčítať - zmenu postojov; j. majú spoločné: minulosť; jedno neviem pochopiť, prečo ľudia mrhajú svojím drahocenným časom
10. expr. vo zvolacích vetách ▶ zdôrazňuje obyč. negatívne hodnotenie: ty huncút j.!; somár, zbojník j.!; potvora jedna!; Všivák jeden! Žobráčisko! Do snehu si ľahne opitý! [S. Rakús]
◘ fraz. jeden krajší než/ako druhý/od druhého všetci sú veľmi pekní; jeden lepší/horší [vtáčik] ako/než druhý sú si podobní, sú rovnako zlí; sú jeden ako druhý (obaja), všetci sú rovnakí; jedno druhé to i ono, všeličo; jeden jediný al. jeden jedinký a) aspoň: stačí jedno jediné slovo b) so slovesom v zápore ani jeden, žiadny: neuviedol jeden jediný dôkaz; byť jednou nohou v hrobe a) byť veľmi starý b) byť veľmi chorý; byť na jednej lodi mať spoločný problém, byť spoločne v určitej neľahkej situácii (týkajúcej sa nielen jednotlivca, ale viacerých); byť s niekým jedna ruka byť v dobrom vzťahu, podporovať sa; byť/stáť s niekým v jednom šíku byť s niekým zajedno, spolu; bývať/žiť s niekým pod jednou strechou mať spoločné obydlie, bývať spoločne; [adept, súper, nepriateľ] číslo jeden al. hovor. [adept, súper, nepriateľ] číslo jedna ktorý je na prvom mieste, najdôležitejší; hádzať/hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať/hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi, rovnako posudzovať; [ide mu to] jedna radosť práca sa mu dobre darí; ide mu to jedným uchom dnu, [a] druhým von a) nechce niečo počuť b) nevšíma si počuté; je to na jedno kopyto je to rovnaké; jeden krk mám, aj ten dám som presvedčený, že je to tak, ako hovorím; stavil by som sa, že je to tak; jeden o koze, druhý o voze každý rozpráva o niečom inom, takže sa nemôžu dohodnúť; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí; jeden [ťahá] čihi/čihí, druhý hota nevedia sa dohodnúť, nezhodnú sa; jeden vedľa druhého usporiadane; jeden z mála vzácny; jedna báseň a) niečo dokonalé, vynikajúce b) niečo veľmi chutné; jedna noha tu, [a] druhá tam a) ponáhľaj sa b) zabehni tam a ihneď sa vráť; jedna pani povedala neoverená správa, informácia; jedného krásneho dňa raz, niekedy; jedno s druhým dovedna, podmienene, navzájom prepojene; [povedať, prečítať niečo] jedným dychom naraz, takmer bez prestávky; [tvrdiť, dodať, povedať niečo] jedným dychom hovoriť súčasne veci, ktoré si navzájom odporujú; [urobiť niečo] jedným šmahom a) veľmi rýchlo b) ľahko; každý jeden (s dôrazom) skutočne každý, všetci (do jedného): nad tým by sa mal zamyslieť každý jeden z nás; [vypiť, prečítať, povedať niečo] na jeden dúšok al. [vypiť, prečítať, povedať niečo] jedným dúškom naraz, bez prerušenia; hovor. [urobiť, vykonať, splniť niečo] na jeden šup hneď, na jeden raz; patriť jeden druhému ľúbiť sa; hovor. pletie sa mu to jedno cez druhé mýli sa; hovor. pliesť sa/motať sa jeden druhému pod nohami/popod nohy navzájom si prekážať; počúva jedným uchom je nepozorný, nesústredený; rozprávať/hovoriť/kričať jeden cez druhého prekrikovať sa; rozprávať/hovoriť jedno cez/na druhé al. pliesť/mlieť/tárať jedno cez/na druhé nerozvážne, bez zmyslu hovoriť; staviť/postaviť všetko na jednu kartu všetko riskovať; ťahať za jeden povraz svorne konať; expr. vraziť/vylepiť niekomu jednu dať niekomu facku; všetci do jedného všetci bez výnimky; zabiť dve muchy jednou ranou naraz urobiť dve veci; zatvoriť/privrieť jedno oko byť zhovievavý voči niečomu; rozpráv. žil/bol raz jeden kráľ ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula) ◘ parem. bez jednej lastovičky bude leto al. jedna lastovička nerobí leto jeden prípad nerozhoduje; jeden za všetkých, všetci za jedného je dobre postupovať svorne

jedna² -nej ž. hovor. ▶ prvá hodina po polnoci, po poludní: prišla v noci, niekedy po jednej; stretneme sa okolo jednej

jeden, jedna, jedno, mn. č. jedni, jedny čísl. zákl. (v mn. č. má význam zákl. číslovky len pri pomn. podst. menách): (j-y husle, šaty, topánky)

1. vyjadruje číselnú hodnotu čísla 1; používa sa a) pri zdôrazňovaní: Takrečeno za jednu zimu ošedivel. (Kuk.) Jedna lastovička nerobí leto. (prísl.)

● všetci do j-ého všetci bez výnimky; za jeden-dva dni za krátky čas; hovor. jednou ranou zabiť dve muchy jedným činom urobiť dve veci; postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať; j-ým slovom skrátka; hovor. daj mu j-u facku; už je jedna (= 1 hodina); zastar. za jedno po prvé: Zuzka sa už na celom tele triasla. Za jedno zimou, za druhé rozochvením. (Taj.); expr. jeden jediný, jeden jedinký len jeden: j. jediný (j. jedinký) raz, j. jediný (j. jedinký) pohľad; zastar. jeden každý (Kal.) každý; b) keď ide o jednu vec, ktorá sa obyčajne vyskytuje dvojmo: slepý na j-o oko, hluchý na j-o ucho, krivý na j-u nohu

● byť j-ou nohou v hrobe byť blízko smrti; počúvať j-ým uchom, na j-o ucho nedbalo, bez záujmu; c) vo viacnásobnom vetnom člene: pracovali tam dvaja chlapi a j-a žena; d) keď sa vyníma jedna osoba al. jednotlivá vec z celku: j. z najlepších pracovníkov, j. z podstatných znakov; e) pri citovom dôraze: Ty potvora jedna! Ty jeden huncút!

● (až) j-a radosť výraz používaný na vyjadrenie subjektívneho vysokého hodnotenia deja, vlastnosti al. množstva (veľmi dobre, veľmi pekne, veľmi dobrý, veľmi pekný, veľa a pod.), napr.: pláva (až) jedna radosť, šatôčky (až) jedna radosť;

2. celistvý, nepretržitý, ustavičný, neprerušený: črpačka z j-ého kusa dreva; hovor. vypiť na j. dúšok, j-ým dúškom naraz, bez prerušenia

● hovor. v j-om kuse, j-ým ťahom bez prerušenia, naraz;

3. zvýrazňuje totožnosť a blíži sa významu zámena ten istý, tenže: pracujú v j-om podniku; sme z j-ej dediny; sú v j-ých rokoch rovnako starí; jedávať z j-ej misy z tejže, zo spoločnej

● byť j-ej mysle rovnako zmýšľať; sú j-a duša žijú v úplnej zhode, v porozumení; bývať pod j-ou strechou (s niekým) v tom istom dome; hovor.: byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom; ťahať za j. koniec, povraz rovnako zmýšľať a robiť; na j-om brde utkaní (Gab.) (o ľuďoch) rovnakých záujmov a rovnakého zmýšľania; hádzať všetko do j-ého vreca všetko rovnako hodnotiť; do j-ého mecha dúchať (s niekým) mať spoločný záujem; odísť j-ým vrzom v tom istom čase, súčasne; mne je to j-o nezáleží mi na tom; to je j-o; vyjde to na j-o je to to isté; nebolo mu všetko j-o nebolo mu to ľahostajné; všetko j-o, hovor. všetko (je to) j. krám, j. čert všetko je rovnaké; robiť všetko na j-o kopyto rovnako;

4. v spojení jeden druhého, druhému atď. vyjadruje vzájomnosť, striedanie: pomáhali si j. druhému; hriali j. druhého; robiť niečo j-o za druhým, j za druhým v poradí; stále, nepretržite; j-o s druhým i to i to, oboje; j. nad druhého pretekajú sa; kričať j. cez druhého prekrikovať sa navzájom;

5. v spojení jeden... druhý blíži sa významu ukaz. zám. ten, tento: jedni prišli, druhí odišli; j. väčší huncút ako druhý obidvaja rovnakí

● j. čihi, druhý hota každý ináč;

6. blíži sa významu neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ého rána, j-o ráno raz ráno; Bola raz jedna krajina. Žil raz jeden kráľ (v rozprávkach). Jedného dňa popoludní sa ohlásila pred bránou trúba. (Jégé); v ľudovej reči sa podst. meno niekedy vynecháva a spodst. jeden, jedna nadobúda význam „akýsi človek, akási osoba“: bol som tam ešte s j-ým (= človekom); tam to jedna (= žena) hovorila;

7. hovor. samý, číry, nič iného ako: telo j-a rana; ruky j. mozoľ; dom bol j. plameň;

8. v spojení ani jeden zosilňuje zápor, vôbec nik, nič: Ani jednému neskrsla v duši myšlienka. (Jégé)

9. spodst. jedno¹ jedna vec: len jedno banujem (Krno);

10. jedno-druhé zám. neurč. voľačo, to i to, všeličo: iste sa jedno-druhé dozvieme (Jégé)

jedna p. jeden