Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

jedlo -a -dál s.

1. potraviny pripravené na jedenie, pokrm: teplé, studené j., jednoduché, ťažké j.

2. jedenie (význ. 1): pri j-e sa nehovorí

s j-om rastie chuť (ľahko) nadobudnutý zisk, úspech povzbudzuje

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jedlo ‑a ‑dál s.

jedlo -la jedál s.

jedlo -la jedál s. 1. ▶ potrava pripravená na jedenie, pokrm: chutné, dobré, teplé j.; dostatok jedla a pitia; nenechávať zvyšky jedla na tanieri; mať chuť do jedla; variť, chystať, pripravovať j.; Znovu prosím o jedlo, pre seba i pre psa. [V. Šikula]hlavné jedlo najvýdatnejší chod
2. ▶ požívanie potravy, jedenie: prestávka na j.; pustiť sa s chuťou do jedla; užiť tabletky pred jedlom, medzi dvoma jedlami; modlitba pred jedlom; pred jedlom si môžeš trochu vypiť
parem. mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu; s jedlom rastie chuť (ľahko) nadobudnutý zisk, úspech povzbudzuje
jedielko -ka -lok s. zdrob. expr.: výborné, zdravé j.; objednám si nejaké diétne j.

-lo/1921370±6643 3.15: substantíva s. N+A sg. 216652→216454
+380
−320
telo/28820 číslo/22760 svetlo/20273 dielo/19840 kolo/17153 divadlo/11975 jedlo/9465→9554
+36
−33
čelo/6807 lietadlo/6198 zlo/5714 sídlo/4590 teplo/4537 sklo/4110 slúchadlo/3386 pravidlo/3269 vozidlo/3260 zrkadlo/3153 hrdlo/3092 heslo/2714 (218/35249)

-o/19676156±19853 17.37: substantíva s. N+A sg. 1268307→1260756
+3358
−2343
miesto/73778 mesto/43628 Slovensko/42713 meno/39002 slovo/37859 množstvo/32305 telo/28820 právo/28159 číslo/22760 auto/21560 svetlo/20273 ministerstvo/19973 dielo/19840 kolo/17153 víťazstvo/15717 slnko/13547 divadlo/11975 mužstvo/10921 víno/10310 Rusko/8573→9763
+621
−490
riziko/9704 jedlo/9465→9554
+36
−33
ticho/8835 tajomstvo/8414 Nemecko/7880 ráno/7593 manželstvo/7521 okno/7470 leto/7456 stanovisko/7315 (2102/658957)

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jedlo, -a, -dál str.

1. potrava pripravená na jedenie, pokrm: teplé, studené j-á; mäsité, múčne, zeleninové j.; národné j. charakteristické pre určitú krajinu;

2. požívanie potravy, jedenie: pred j-om, po j-e (napr. brať liek), medzi j-om pri jedení;

jedielko, -a, -lok str. zdrob. expr.

jedielko p. jedlo


jedlo s.
1. strsl, zsl pokrm, potrava: Ňeská tá kuchárka pretkladá mi jedlo na čistej nádobe (Trnie ZVO); Kažďimu tedi daľi jelo, žebi im vraj ňepokapaľi (Sklabiná MK); Na svadbe mali vádz druhóv jella (Trakovice HLO); Ve dvóre rozložené stoli a tan sa aj jello podávalo (Skalka n. Váh. TRČ)
2. jedenie: Chto je chitrí v jelle, je chitrí aj v roboťe (Bošáca TRČ); To sa má užívať pred jellom (Chocholná TRČ); jedielko s. zdrob. expr. k 1: On bi jedol, aľe ľem dobre jedelka (Janov PRE)

jedielko p. jedlo


jedlo [je-, jí-] s
1. potrava pripravená na jedenie: strowalo se na gedlo y pitj d 25 (ŽILINA 1599); bellaria: wsselygake poslednye gedla dezert; dapifer: nosic gedla (KoB 1666); pustnie gedla (KRUPINA 1706); fercula pagana: pohánské gjdla, sedlácke gjdla; opulentissimum obsonium: drahé chwostne gjdlo nákladné (KS 1763)
F. zlj to mjsto gjdla magj, když nekoho po-mluwagj (SiN 1678)
2. požívanie potravy, jedenie: když pani gde k stolu, przed gidlem (ŽK 1473); appetitu nemam k gedlu (Z. DEDINA 1665); fastidium stomachi: nechut k gjdlu (NP 17. st); diaeta: naryzena w gydle a pyty myrnost (ASL 1740); zegjti se k gjdlu (KS 1763); jedielko [jídél-], jedielce [jedél-, jídel-] dem k 1: cupedia: lahúdki, sladké gjdélka (KS 1763) sladkosti, lahôdky; pohanka, pohanka, ubohe gedelce (KC 1791); sorbitiuncula: poliwkove gidelce (LD 18. st)


jídelko p. jedlo

Gedlo_1 Gedlo Gedlo_2 Gedlo Gedlo_3 Gedlo
jedlo
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) jedlo sen o Tam kdesi dávno. Ako zlé jedlo , ktoré nestrávil. Poznala som
G (bez) jedla idúcich dní zdržujúc sa akéhokoľvek jedla ; videli sme ako sa postil po
D (k) jedlu utváranie postojov detí nielen k jedlu , ale aj k pohybu a k spôsobu,
A (vidím) jedlo príkazom,“ dokončil. „Priniesli sme jedlo . To bol príkaz,“ povedal Slanina.
L (o) jedle pravidiel, záleží na ňom. V jedle sa duchovní kedysi naozaj vyznali.
I (s) jedlom pokračovalo. Na hostinu prispeli jedlom zo svojich kuchýň a komôr hostia.
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) jedlá na ktorom boli najvyberanejšie jedlá . „Povedz mi, čo stojí chlebíček
G (bez) jedál zamestnancom ponúkame 5 druhov jedál denne, mimo toho máme aj šalátový
D (k) jedlám a dávame teda prednosť jedlám na aké sme doma zvyknutí, alebo
A (vidím) jedlá v lete chuť na menej kalorické jedlá , chutí nám viac zelenina a ovocie.
L (o) jedlách aj záhrady vyzerali skvele a o jedlách a zábave sa bude hovoriť ešte
I (s) jedlami zoznámiť mladého človeka s novými jedlami . Nielenže sa zdokonalí v správnom

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo o jedle, ktoré ou du repas qui
bude jeho posledné jedlo serait son dernier repas
dokonca aj po jedle même après les repas
na občerstvenie a jedlá podávané rafraîchissements et des collations
o jedlo a lásku du repas et de l'amour
právo na dve jedlá droit à deux repas
som jedla, moja teta je mangeais, ma tante
zdravotníckych služieb alebo jedla services médicaux ou des aliments
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu