jedinec -nca mn. živ. -i neživ. N a A -e m.
1. jednotlivec, indivíduum: rozpory j-a so spoločnosťou, silný j.
2. biol. jednotlivý organizmus
jedinec1 -nca pl. N -nci m. ▶ jednotlivý človek, indivíduum, osoba: ľudský j.; j. mužského, ženského pohlavia; silný, mladý j.; vývoj, schopnosti jedinca; správanie sa, vystupovanie jedinca; vzorky DNA umožňujú identifikovať jedinca; vzťahy, putá medzi jedincami; Mechanik je zdravý, duševne vyrovnaný jedinec a nesie plnú zodpovednosť za svoj čin. [M. Zelinka]
jedinec2 -nca pl. N -nce m. biol. ▶ jednotlivý živočíšny al. rastlinný organizmus: chovný j.; chorý, infikovaný j.; z vajíčok sa liahnu nové jedince; samčie a samičie kvety vyrastajú na oddelených jedincoch; zubor je chránený j. a nepatrí k poľovným druhom
človek 1. mn. č. ľudia najvyspelejšia bytosť schopná myslieť, hovoriť a konať: mladý, vzdelaný človek; bolo tam veľa ľudí • osoba • osobnosť • individualita: je to významná osoba • ľudský tvor: živočích pripomínajúci ľudského tvora • ľudská bytosť: smiech je vlastný iba ľudským bytostiam • život: straty na životoch boli veľké • hlava: výkon, spotreba na hlavu • tvár: nevidieť ani jednu známu tvár • postava: z tmy sa vynorila neznáma postava • dieťa (človek ako produkt prostredia, doby): je dieťaťom nížiny • expr. stvora (ženská bytosť): jeho žena bola pekná stvora • obyč. expr. stvorenie: dieťa je milé stvorenie • zastar. stvor (Kukučín, Kalinčiak) • expr. smrteľník (človek z hľadiska smrteľnosti): to čaká každého smrteľníka • hovor. duša: suseda je dobrá duša • hovor. pejor. stratená existencia (človek bez perspektívy) • jedinec • jednotlivec • obyč. pejor. indivíduum: podozrivé indivíduum • obyč. pejor.: kreatúra • persóna
2. p. chlap 1
jedinec p. jednotlivec
jednotlivec jednotlivý človek • jedinec • indivíduum: životaschopný jednotlivec, jedinec, životaschopné indivíduum; silný jedinec, silné indivíduum • kniž. subjekt: každý subjekt má na to právo • hlava: spotreba na hlavu
organizmus každý živočích al. rastlina; súhrn buniek al. všetkých telesných orgánov zabezpečujúcich životné funkcie • biol. jedinec (jednotlivý organizmus): vlastnosti, ktorými sa vyznačuje každý živočíšny i rastlinný organizmus, jedinec • tvor: jednobunkový organizmus, tvor • telo: môj organizmus, moje telo neznesie veľkú záťaž • kniž. ústrojenstvo: telesné ústrojenstvo
osoba 1. človek ako nositeľ istej funkcie, práva a pod. • jedinec • jednotlivec • indivíduum: plnoleté osoby, indivíduá; každý jedinec; všetci zúčastnení jednotlivci • kniž. subjekt: každý subjekt tohto štátu má svoje práva
2. predstaviteľ úlohy v umeleckom diele • postava: v hre účinkuje veľa osôb, postáv
3. p. človek 1
jedinec, -nca, mn. č. -nci (živ.) i -nce (neživ.) m. jednotlivý človek, jednotlivec, indivíduum, jednotlivý organizmus; jednotlivá vec: Na jedinca vplýva celok. (Jil.); kryštalický, neústrojný j.
(jeden) jedinec; (bez) jedinca; (k) jedincovi; (vidím) jedinca; (ó) jedinec!; (o) jedincovi; (s) jedincom;
(traja) jedinci; (bez) jedincov; (k) jedincom; (vidím) jedincov; (ó) jedinci!; (o) jedincoch; (s) jedincami;
(dva) jedince; (bez) jedincov; (k) jedincom; (vidím) jedince; (ó) jedince!; (o) jedincoch; (s) jedincami;