Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jedenapolkrát, jeden a pol ráz čísl. násobná príslovkovánásobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom jeden a pol: úmrtnosť stúpla j.; zisk spoločnosti sa zvýšil j.; elektrický motor s j. vyšším výkonom; náklady na výrobu vzrástli jeden a pol ráz


jeden jedného, jedna jednej, jedno1 jedného čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 1: jeden gram, kilometer, bajt; jeden výtlačok, exemplár; jeden záber, detail; jeden muž; jedna žena; jedno dieťa, dievča; jedno z dvojčiat; jedno balenie cigariet; plienky na jedno použitie; náklady na jedno nemocničné lôžko sú vysoké; ešte jedna zaujímavosť, perlička, kuriozita ešte niečo navyše; jeden, dva, tri... (pri počítaní); jeden a jeden je dva; dva mínus jeden je jeden; jeden delené jeden je jeden; päť krát jeden je päť; stav stretnutia je tri - jeden hovor. jedna; vybrať si jedného z viacerýchdiv. divadlo jedného herca divadelné predstavenie realizované jedným hercom, monodrámaiba/len jeden jediný: ostal jej len jeden syn; ani jeden žiadny, nikto (z tých, ktorí prichádzajú do úvahy): neprišiel ani jeden zahraničný hosť
2. ako súčasť zlomkovej číslovky jeden a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 1 1/2, jeden celok a jednu polovicu (takého istého) celku: jeden a pol metra; jeden a pol milióna; jeden a pol šálky vody
3. blíži sa významu neurčitého číslovkového zámena ▶ v spojeniach s číslovkou dva vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko, zopár: jeden-dva dni pár dní; jeden-dva prípady zopár prípadov; jeden či dvaja diváci skoro nikto; poskočiť v tabuľke o jedno-dve miesta; Tento veľký dlh nie je možné zvládnuť za jeden-dva roky. [Pc 1999]
4. blíži sa významu prídavného mena ▶ tvoriaci celok, celistvý: koryto z jedného kusa dreva; odev z jedného kusa nezošitej látkynapísať niečo jedným ťahom bez prerušenia
5. blíži sa významu prídavného mena ▶ známy hovoriacemu, ale vedome nemenovaný; syn. určitý, istý: jedného dňa, jedného rána, jedno ráno sa objavil; jedna kamarátka ju pozvala na prázdniny; v jednom období bol dokonca idolom mládeže; Prišiel sem jeden taký pupkoš fúzatý, ale milý, a prehovoril ma, aby som s ním šiel na stavbu. [L. Ťažký]
6. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ totožný, rovnaký; syn. ten istý: susedia z jedného dvora, mesta; spolužiaci z jednej triedy
7. ako súčasť dvojčlenného výrazu jeden - druhý blíži sa významu podstatného mena ▶ vyjadruje vzájomnosť, odlišnosť, vylučovanie, striedanie stránok: j. dobrý, druhý zlý; j. po druhom, za druhým postupne; j. začne, druhý dopovie; choroba sa dá liečiť u jedných, no nie u druhých; pomáhajú j. druhému; prechádzať, preskakovať z jednej veci na druhú neuvážene, chaoticky konať; stoja j. proti druhému sú nepriateľskí; urobiť niečo z jedného dňa na druhý (podozrivo) rýchlo; vynára sa jedna kauza za druhou; zapaľovať si, pripaľovať si jednu od druhej priveľa fajčiť; zvaľovať vinu jeden na druhého vzájomne sa obviňovať
8. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ vyjadruje úplnosť, výlučnosť nejakej vlastnosti, nejakého javu; syn. samý: telo jedna rana, modrina
9. jedno1 blíži sa významu podstatného mena (vo funkcii predmetu) ▶ jedna vec: j. mu nemôžu vyčítať - zmenu postojov; j. majú spoločné: minulosť; jedno neviem pochopiť, prečo ľudia mrhajú svojím drahocenným časom
10. expr. vo zvolacích vetách ▶ zdôrazňuje obyč. negatívne hodnotenie: ty huncút j.!; somár, zbojník j.!; potvora jedna!; Všivák jeden! Žobráčisko! Do snehu si ľahne opitý! [S. Rakús]
fraz. jeden krajší než/ako druhý/od druhého všetci sú veľmi pekní; jeden lepší/horší [vtáčik] ako/než druhý sú si podobní, sú rovnako zlí; jeden ako druhý (obaja), všetci sú rovnakí; jedno druhé to i ono, všeličo; jeden jediný al. jeden jedinký a) aspoň: stačí jedno jediné slovo b) so slovesom v zápore ani jeden, žiadny: neuviedol jeden jediný dôkaz; byť jednou nohou v hrobe a) byť veľmi starý b) byť veľmi chorý; byť na jednej lodi mať spoločný problém, byť spoločne v určitej neľahkej situácii (týkajúcej sa nielen jednotlivca, ale viacerých); byť s niekým jedna ruka byť v dobrom vzťahu, podporovať sa; byť/stáť s niekým v jednom šíku byť s niekým zajedno, spolu; bývať/žiť s niekým pod jednou strechou mať spoločné obydlie, bývať spoločne; [adept, súper, nepriateľ] číslo jeden al. hovor. [adept, súper, nepriateľ] číslo jedna ktorý je na prvom mieste, najdôležitejší; hádzať/hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať/hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi, rovnako posudzovať; [ide mu to] jedna radosť práca sa mu dobre darí; ide mu to jedným uchom dnu, [a] druhým von a) nechce niečo počuť b) nevšíma si počuté; je to na jedno kopyto je to rovnaké; jeden krk mám, aj ten dám som presvedčený, že je to tak, ako hovorím; stavil by som sa, že je to tak; jeden o koze, druhý o voze každý rozpráva o niečom inom, takže sa nemôžu dohodnúť; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí; jeden [ťahá] čihi/čihí, druhý hota nevedia sa dohodnúť, nezhodnú sa; jeden vedľa druhého usporiadane; jeden z mála vzácny; jedna báseň a) niečo dokonalé, vynikajúce b) niečo veľmi chutné; jedna noha tu, [a] druhá tam a) ponáhľaj sa b) zabehni tam a ihneď sa vráť; jedna pani povedala neoverená správa, informácia; jedného krásneho dňa raz, niekedy; jedno s druhým dovedna, podmienene, navzájom prepojene; [povedať, prečítať niečo] jedným dychom naraz, takmer bez prestávky; [tvrdiť, dodať, povedať niečo] jedným dychom hovoriť súčasne veci, ktoré si navzájom odporujú; [urobiť niečo] jedným šmahom a) veľmi rýchlo b) ľahko; každý jeden (s dôrazom) skutočne každý, všetci (do jedného): nad tým by sa mal zamyslieť každý jeden z nás; [vypiť, prečítať, povedať niečo] na jeden dúšok al. [vypiť, prečítať, povedať niečo] jedným dúškom naraz, bez prerušenia; hovor. [urobiť, vykonať, splniť niečo] na jeden šup hneď, na jeden raz; patriť jeden druhému ľúbiť sa; hovor. pletie sa mu to jedno cez druhé mýli sa; hovor. pliesť sa/motať sa jeden druhému pod nohami/popod nohy navzájom si prekážať; počúva jedným uchom je nepozorný, nesústredený; rozprávať/hovoriť/kričať jeden cez druhého prekrikovať sa; rozprávať/hovoriť jedno cez/na druhé al. pliesť/mlieť/tárať jedno cez/na druhé nerozvážne, bez zmyslu hovoriť; staviť/postaviť všetko na jednu kartu všetko riskovať; ťahať za jeden povraz svorne konať; expr. vraziť/vylepiť niekomu jednu dať niekomu facku; všetci do jedného všetci bez výnimky; zabiť dve muchy jednou ranou naraz urobiť dve veci; zatvoriť/privrieť jedno oko byť zhovievavý voči niečomu; rozpráv. žil/bol raz jeden kráľ ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula) ◘ parem. bez jednej lastovičky bude leto al. jedna lastovička nerobí leto jeden prípad nerozhoduje; jeden za všetkých, všetci za jedného je dobre postupovať svorne


jedenkrát, jeden raz čísl. násobná príslovková 1. ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom jeden: j. päť je päť; j. denne; j. do mesiaca; j. v živote len výnimočne; j. súdne trestaný bitkár; vzduchovkou j. vystrelil smerom do dvora; Podľa mojich informácií popradský primátor bol u ministra nie jeden raz, ale hneď šesťkrát. [VNK 2001]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v istom čase, dakedy, raz: j. viac, inokedy menej vydarený televízny cyklus; j. sa ponosoval, že sa zle cíti; j. prišiel domov nečakane skôr a ja som nemala nič na večeru
fraz. tisíc a jedenkrát veľmi častoparem. [je] lepšie jedenkrát vidieť, ako stokrát počuť treba sa presvedčiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu