jed, -u m.
1. látka schopná v organizme porušiť al. zničiť životné funkcie, otrava: baktériový, omamný, smrtiaci j.; hadí, včelí j.; pren. j. hriechu, nenávisti, závisti
● hovor. môžem vziať j. na to viem to celkom určite; má na jazyku med a v srdci jed (úsl.) o neúprimnom, falošnom, pokryteckom človeku;
2. hovor. zlosť, hnev: mať j. na niekoho hnevať sa na neho; malo ho rozpučiť, poraziť od j-u bol veľmi nahnevaný; robiť niekomu niečo na j. navzdory, naprotiveň; schytil ho j. veľmi sa rozhneval; sršať, prskať j-om veľmi sa hnevať, zúriť; to je do j-u hnevá to; vyliať si j. na niekom uľaviť si hnevom;
jedový príd. k 1: zool. j. kanálik, miešok, j-á bradavka, žľaza, j-é zuby (u jedovatých hadov)
vztek, -u m. (čes.) kniž. zastar. jed, hnev, zlosť: Paholkov pojal vztek. (Taj.); vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.)