jed -u m.
1. látka, kt. poškodzuje, ničí organizmy; otrava: včelí, hadí j.; otráviť j-om
2. hovor. zlosť, hnev: schytil ho j.
● expr.: to je do j-u hnevá to; vyliať si j. na niekom, niečom vyvŕšiť sa;
jedový príd. k 1: zool. j. kanálik (hada)
jed jedu pl. N jedy m. 1. ▶ látka poškodzujúca životné funkcie organizmu al. spôsobujúca jeho zánik; syn. otrava: nebezpečný, prudký, smrtiaci, omamný j.; rastlinný, živočíšny j.; hadí, včelí j.; j. kobry, škorpióna; šípy napustené jedom; j. na potkany; požiť j.; j. rýchlo účinkuje; prechovávanie omamných látok, jedov a prekurzorov je protizákonné; pren. vo svete sa šíri j. nenávisti; Niet horšieho jedu ako zotrvačnosť a sebauspokojenie. [Slo 2002] □ lek. protoplazmatický jed bunkový, s účinkom na celý organizmus; nervový jed súčasť biologických zbraní (poškodzuje nervový systém); klobásový jed nachádzajúci sa v skazených potravinách, botulotoxín 2. hovor. ▶ negatívny vnútorný pocit človeka prejavujúci sa nenávistnými činmi, zlosť, nevraživosť: je plný jedu; hovorí z teba j.; od jedu sa opil; Pravdepodobne má stisnuté zuby, z výrazu mu sála žlč a jed. [J. Gregorec] ◘ fraz. ide ho rozhodiť/rozpučiť/poraziť od jedu veľmi sa hnevá, je zlostný; na to môžeš vziať jed! je to isté!; vyliať si na niekom jed vyvŕšiť sa na niekom; v ústach/na jazyku med, [a] v srdci jed pretvaruje sa, skrýva nenávisť
hnev 1. pocit a prejav prudkého rozčúlenia, pobúrenia, rozhorčenia: zblednúť od hnevu • zlosť (prudký hnev): vybiť si na niekom zlosť • hovor. jed: dusiť v sebe jed • expr. srd: zmocnil sa ho srd • zúrivosť (agresívny hnev): pochytila ho zúrivosť • bes (Jégé) • pren. žlč: rastie v nej žlč
2. p. nenávisť
jed 1. látka schopná spôsobiť už v malom množstve vážne ochorenie až zánik organizmu • otrava: smrtiaci jed, smrtiaca otrava; jed, otrava na myši
2. p. hnev 1, zloba
zloba trvalé zaujatie voči niekomu spojené s prudkým pobúrením mysle (op. dobrota): ľudská zloba; má v srdci len zlobu • zlosť: urobiť niečo v zlosti • hnev: krotiť svoj hnev • hovor. jed: je plný jedu • expr. srd: zmocnil sa ho srd • nepriateľstvo: žiť v nepriateľstve • nenávisť: pociťovať nenávisť • nevraživosť: rasová nevraživosť • kniž. zášť: vzbudzovať zášť
jed, -u m.
1. látka schopná v organizme porušiť al. zničiť životné funkcie, otrava: baktériový, omamný, smrtiaci j.; hadí, včelí j.; pren. j. hriechu, nenávisti, závisti
● hovor. môžem vziať j. na to viem to celkom určite; má na jazyku med a v srdci jed (úsl.) o neúprimnom, falošnom, pokryteckom človeku;
2. hovor. zlosť, hnev: mať j. na niekoho hnevať sa na neho; malo ho rozpučiť, poraziť od j-u bol veľmi nahnevaný; robiť niekomu niečo na j. navzdory, naprotiveň; schytil ho j. veľmi sa rozhneval; sršať, prskať j-om veľmi sa hnevať, zúriť; to je do j-u hnevá to; vyliať si j. na niekom uľaviť si hnevom;
jedový príd. k 1: zool. j. kanálik, miešok, j-á bradavka, žľaza, j-é zuby (u jedovatých hadov)
vztek, -u m. (čes.) kniž. zastar. jed, hnev, zlosť: Paholkov pojal vztek. (Taj.); vztek vypustiť na plemeno turecké (Kal.)
(jeden) jed; (bez) jedu; (k) jedu; (vidím) jed; (ó) jed!; (o) jede; (s) jedom;
(tri) jedy; (bez) jedov; (k) jedom; (vidím) jedy; (ó) jedy!; (o) jedoch; (s) jedmi;