ješitnosť -ti ž. subšt.
ješitnosť -ti ž. subšt. ▶ vlastnosť al. prejav toho, kto je ješitný, neprimeranosť v hodnotení seba samého, samoľúbosť, nedotklivosť: osobná, mužská j.; urobiť niečo z ješitnosti; učí sa krotiť vlastnú j.; autorská j. je háklivá vec; možno hovorí zo mňa iba neprekonaná hrdosť, ješitnosť, nedostatok pokory [E. Farkašová]; Zlosť či urazená ješitnosť nie sú dobrým radcom. [VNK 2003]
ješitný, ješitnosť, správ. márnomyseľný, márnomyseľnosť; márnivý, márnivosť