ješitný -ná -né 2. st. -nejší príd. subšt.
ješitný -ná -né 2. st. -nejší príd. ⟨čes.⟩ subšt. ▶ (i na čo) ktorý (neprimerane) vysoko hodnotí sám seba a podráždene reaguje na kritiku druhých, samoľúby, nedotklivý; svedčiaci o tom: j. človek; j. postoj; bol j. na svoj neomylný názor; tá jej nešťastná ješitná povaha; čím sme starší, tým sme ješitnejší; je príliš j. na to, aby priznal neúspech; Je natoľko ješitný, že už nechce o ničom diskutovať. [InZ 2001]; Potom sa hovorí, že umelci sú ješitní, nedotkliví a vzťahovační. [DF 2002]
ješitný p. správ. márnomyseľný, samoľúby
ješitný, ješitnosť, správ. márnomyseľný, márnomyseľnosť; márnivý, márnivosť