jazyk -ka pl. N -ky m. 1. ▶ pohyblivý svalnatý orgán v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku a pod.), ktorý slúži na mechanické spracovanie potravy a ako orgán chuti; u ľudí jeden z orgánov reči: ľudský, mačací j.; červený, opuchnutý j.; hrot jazyka; mať pľuzgieriky na jazyku; zvlažiť si pery jazykom; vyplaziť na niekoho j. prejaviť nesúhlas, výsmech; zahryznúť si do jazyka ↗ i fraz.; Tak otvor ústa a vyplaz jazyk. [J. Balco] □ modrý jazyk zápalové ochorenie hospodárskych zvierat 2. ▶ niečo, čo tvarom pripomína jazyk: j. na topánke; snehové jazyky na cestách; Plameňov hladné jazyky telo jej opletali a krásne čierne kadere blčali ako pazderie. [Š. Žáry] □ bot. jazyk jelení Phyllitis scolopendrium dekoratívna papraď z čeľade slezinníkovitých s nedelenými listami □ svokrin jazyk, svokrine jazyky ľudové označenie izbovej rastliny s úzkymi tučnými listami podlhovastého tvaru sansevierie trojpásej Sansevieria trifasciata 3. ▶ sústava osobitných znakových hodnôt, ktorá slúži ako nástroj vyjadrovania, dorozumievania a ukladania poznatkov v istom spoločenstve; použitie, realizácia sústavy znakových hodnôt, reč: slovenský, anglický j.; súčasný, národný, úradný j.; spisovný j.; materinský, ľudový j.; j. menšín; čistota jazyka; neúcta k jazyku; používatelia jazyka; vývin jazyka; ovláda veľa jazykov; študuje cudzie jazyky; preklad z východiskového do cieľového jazyka; Jazyk je živý organizmus - len čo sa nám vidí, že ho už-už ovládame, unikne nám a zase ho musíme doháňať. [J. Kot] □ liturgický jazyk a) predpísaný a ustálený spôsob vyjadrovania sa kňaza a veriacich počas bohoslužobných úkonov b) jazyk v ktorom sa koná liturgia, v minulosti u nás najmä latinčina al. cirkevná slovančina; posunkový jazyk jazyk nepočujúcich s vlastnou lexikou a vlastnými pravidlami používania, ktorý sa realizuje manuálno-vizuálnym spôsobom; mŕtvy jazyk ktorý sa už prirodzene nevyvíja (napr. latinčina); štátny jazyk oficiálny, úradný jazyk štátu používaný napr. v školách, v štátnej správe; tajný jazyk a) využívajúci špeciálny systém znakov (napr. čísel) na utajenie správ b) argot, reč spoločensky izolovaných skupín; umelý jazyk vytvorený jedným človekom al. skupinou ľudí (napr. esperanto) 4. ▶ súhrn vyjadrovacích prostriedkov charakteristických pre istú oblasť ľudskej činnosti: scénický, básnický, právny j.; vizuálny j.; j. umenia, reklamy; jazyk aritmetiky, geometrie 5. inform. ▶ súbor inštrukcií a pravidiel potrebný na uvedenie rôznych zariadení do činnosti a na ich riadenie: počítačový j.; strojový jazyk jazyk procesora (inštrukčný súbor); programovací j. jazyk abstrahujúci od strojového jazyka, umožňujúci pohodlnejšie programovanie; jazyk HTML súbor znakov definujúcich ako má prehliadač zobraziť internetovú stránku, hypertextový značkový jazyk (Hypertext Markup Language) ◘ fraz. jazyk mu ide ako mlyn rýchlo rozpráva; mať jazyk ako britva/žihadlo príkro sa vyjadrovať; dávať si pozor na jazyk zvažovať slová; drať si jazyk nadarmo al. mohol si jazyk zodrať bezvýsledne niekoho presviedčať; držať jazyk za zubami a) mlčať, čušať b) nič neprezradiť; hovorí/povie, čo mu príde na jazyk al. hovorí/povie, čo mu slina na jazyk donesie rozpráva bez uváženia; ide si jazyk dolámať al. láme si jazyk ťažko vyslovuje nezvyčajné slová; jazyk ho svrbí/páli premáha chuť niečo vyzradiť; jazyk sa mu nezastaví veľa rozpráva; jazyk sa mu pletie je opitý; jazyk sa mu rozviazal a) (o dieťati) začalo rozprávať b) rozhovoril sa; klebetné jazyky klebetní ľudia; má dar jazyka pôsobivo, ľahko sa vyjadruje; má dušu/smrť na jazyku a) je smrteľne chorý b) je úplne vyčerpaný; má podrezaný jazyk veľa rozpráva; má štipľavý/ostrý/jedovatý jazyk zlomyseľne, posmievačne hovorí; mať klebetný jazyk rád klebetiť, šíriť klebety; mať niečo na jazyku nemôcť si spomenúť na výraz; na jazyku med, [a] v srdci jed pretvaruje sa, skrýva nenávisť; obtierať sa o niekoho jazykom ohovárať niekoho; prísť/dobehnúť s vyplazeným jazykom stihnúť niečo s vynaložením veľkého úsilia; expr. pustiť si jazyk na špacír/na prechádzku zbytočne veľa al. nemiestne hovoriť, tárať; radšej si mal jazyk odhryznúť urobil chybu, keď nemlčal; slová sa mu tisnú na jazyk chce niečo povedať; stúpať si na jazyk a) zadŕhať sa v reči, pliesť slová b) klamať; vziať/zobrať niekomu niečo z jazyka predbehnúť niekoho v reči; zahryznúť si do jazyka nepovedať niečo neuvážené; zlé jazyky hovoria/vravia ohovárajúci ľudia ◘ parem. čo na srdci, to na jazyku otvorený, úprimný človek; jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno ublížiť ▷ zdrob. ↗ jazýček; jazyčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Hlavu mal [Vlkolak] sklonenú, jazyčisko vyplazený, akoby zem lízal. rtri; [J. Balco]; pren. Na ženách niet nič horšieho ako ten jazyčisko. rtri; [G. Rothmayerová] hašterivosť, klebetnosť