Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jazyk -a m.

1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.; bravčový, údený j.

2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y; j. v topánke; v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.

3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.; slovanské, románske j-y; učiť sa cudzie j-y; spisovný j.; štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom; j. Hviezdoslava; odborný j.

● mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť; mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý; → zlé j-y (hovoria, vravia); mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí; má ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti; j. sa mu potkol povedal, čo nechcel; → drať si j. nadarmo; povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči; expr. → stúpať si na j.; (mať) → dar j-a; expr. mať → dušu na j-u; mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz; → d(áv)ať si pozor na j.; expr. držať j. za zubami mlčať; → rozviazať niekomu j.; j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať; skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová); → sliny sa mu zbiehajú na j-u; expr.: → svrbí ho j.; → pustiť si j. na prechádzku; prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om; radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať; na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť; čo na → srdci, to na j-u;

jazykový príd.: j-é svalstvo; j. systém, j-é prostriedky; j-á kultúra;

jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;

jazýček -čka m.

1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.; j. zámky, píšťaly; j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi

2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia

● maškrtný j. maškrtník; byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

jazýčkový príd.: j-á píšťala;

jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.

jazyk -ka pl. N -ky m. 1. ▶ pohyblivý svalnatý orgán v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku a pod.), ktorý slúži na mechanické spracovanie potravy a ako orgán chuti; u ľudí jeden z orgánov reči: ľudský, mačací j.; červený, opuchnutý j.; hrot jazyka; mať pľuzgieriky na jazyku; zvlažiť si pery jazykom; vyplaziť na niekoho j. prejaviť nesúhlas, výsmech; zahryznúť si do jazyka ↗ i fraz.; Tak otvor ústa a vyplaz jazyk. [J. Balco] □ modrý jazyk zápalové ochorenie hospodárskych zvierat
2. ▶ niečo, čo tvarom pripomína jazyk: j. na topánke; snehové jazyky na cestách; Plameňov hladné jazyky telo jej opletali a krásne čierne kadere blčali ako pazderie. [Š. Žáry] □ bot. jazyk jelení Phyllitis scolopendrium dekoratívna papraď z čeľade slezinníkovitých s nedelenými listami □ svokrin jazyk, svokrine jazyky ľudové označenie izbovej rastliny s úzkymi tučnými listami podlhovastého tvaru sansevierie trojpásej Sansevieria trifasciata
3. ▶ sústava osobitných znakových hodnôt, ktorá slúži ako nástroj vyjadrovania, dorozumievania a ukladania poznatkov v istom spoločenstve; použitie, realizácia sústavy znakových hodnôt, reč: slovenský, anglický j.; súčasný, národný, úradný j.; spisovný j.; materinský, ľudový j.; j. menšín; čistota jazyka; neúcta k jazyku; používatelia jazyka; vývin jazyka; ovláda veľa jazykov; študuje cudzie jazyky; preklad z východiskového do cieľového jazyka; Jazyk je živý organizmus - len čo sa nám vidí, že ho už-už ovládame, unikne nám a zase ho musíme doháňať. [J. Kot] □ liturgický jazyk a) predpísaný a ustálený spôsob vyjadrovania sa kňaza a veriacich počas bohoslužobných úkonov b) jazyk v ktorom sa koná liturgia, v minulosti u nás najmä latinčina al. cirkevná slovančina; posunkový jazyk jazyk nepočujúcich s vlastnou lexikou a vlastnými pravidlami používania, ktorý sa realizuje manuálno-vizuálnym spôsobom; mŕtvy jazyk ktorý sa už prirodzene nevyvíja (napr. latinčina); štátny jazyk oficiálny, úradný jazyk štátu používaný napr. v školách, v štátnej správe; tajný jazyk a) využívajúci špeciálny systém znakov (napr. čísel) na utajenie správ b) argot, reč spoločensky izolovaných skupín; umelý jazyk vytvorený jedným človekom al. skupinou ľudí (napr. esperanto)
4. ▶ súhrn vyjadrovacích prostriedkov charakteristických pre istú oblasť ľudskej činnosti: scénický, básnický, právny j.; vizuálny j.; j. umenia, reklamy; jazyk aritmetiky, geometrie
5. inform. ▶ súbor inštrukcií a pravidiel potrebný na uvedenie rôznych zariadení do činnosti a na ich riadenie: počítačový j.; strojový jazyk jazyk procesora (inštrukčný súbor); programovací j. jazyk abstrahujúci od strojového jazyka, umožňujúci pohodlnejšie programovanie; jazyk HTML súbor znakov definujúcich ako má prehliadač zobraziť internetovú stránku, hypertextový značkový jazyk (Hypertext Markup Language)
◘ fraz. jazyk mu ide ako mlyn rýchlo rozpráva; mať jazyk ako britva/žihadlo príkro sa vyjadrovať; dávať si pozor na jazyk zvažovať slová; drať si jazyk nadarmo al. mohol si jazyk zodrať bezvýsledne niekoho presviedčať; držať jazyk za zubami a) mlčať, čušať b) nič neprezradiť; hovorí/povie, čo mu príde na jazyk al. hovorí/povie, čo mu slina na jazyk donesie rozpráva bez uváženia; ide si jazyk dolámať al. láme si jazyk ťažko vyslovuje nezvyčajné slová; jazyk ho svrbí/páli premáha chuť niečo vyzradiť; jazyk sa mu nezastaví veľa rozpráva; jazyk sa mu pletie je opitý; jazyk sa mu rozviazal a) (o dieťati) začalo rozprávať b) rozhovoril sa; klebetné jazyky klebetní ľudia; má dar jazyka pôsobivo, ľahko sa vyjadruje; má dušu/smrť na jazyku a) je smrteľne chorý b) je úplne vyčerpaný; má podrezaný jazyk veľa rozpráva; má štipľavý/ostrý/jedovatý jazyk zlomyseľne, posmievačne hovorí; mať klebetný jazyk rád klebetiť, šíriť klebety; mať niečo na jazyku nemôcť si spomenúť na výraz; na jazyku med, [a] v srdci jed pretvaruje sa, skrýva nenávisť; obtierať sa o niekoho jazykom ohovárať niekoho; prísť/dobehnúť s vyplazeným jazykom stihnúť niečo s vynaložením veľkého úsilia; expr. pustiť si jazyk na špacír/na prechádzku zbytočne veľa al. nemiestne hovoriť, tárať; radšej si mal jazyk odhryznúť urobil chybu, keď nemlčal; slová sa mu tisnú na jazyk chce niečo povedať; stúpať si na jazyk a) zadŕhať sa v reči, pliesť slová b) klamať; vziať/zobrať niekomu niečo z jazyka predbehnúť niekoho v reči; zahryznúť si do jazyka nepovedať niečo neuvážené; zlé jazyky hovoria/vravia ohovárajúci ľudia ◘ parem. čo na srdci, to na jazyku otvorený, úprimný človek; jazyk nemá kosti, ale kosti láme slovami možno ublížiť
▷ zdrob. ↗ jazýček; jazyčisko -ka -čísk s., v sg. i m. zvel.: Hlavu mal [Vlkolak] sklonenú, jazyčisko vyplazený, akoby zem lízal. rtri; [J. Balco]; pren. Na ženách niet nič horšieho ako ten jazyčisko. rtri; [G. Rothmayerová] hašterivosť, klebetnosť

buriština, burušaski neskl. m. (kandžutský, veršický jazyk) izolovaný jazyk na severe Kašmíru (India)

kabardsko-čerkeský jazyk, kabardčina abcházsko-adygský jazyk, popri ruštine a balkarčine štátny jazyk v Kabardsko-balkarskej republike (Rusko), používaný aj v Karačajsko-čerkeskej republike (Rusko)

kandžutský jazyk → buriština

karačajsko-balkarský jazyk, balkarčina sz. turkický jazyk, popri ruštine a kabardčine štátny jazyk v Karačajsko-čerkeskej republike (Rusko) a v Kabardsko-balkarskej republike (Rusko)

komijsko-permský jazyk ugrofínsky jazyk používaný najmä v Komijsko-permskom autonómnom okruhu (Rusko), ako aj na sv. Kirovskej a Permskej oblasti i v rozličných oblastiach Sibíri (Rusko)

pitjantjatjara [-ťanťaťa-] ž. (jazyk Západnej púšte) austrálsky jazyk z pama-nyungskej rodiny používaný v Západnej Austrálii a v Severnom teritóriu patriaci medzi najrozšírenejšie domorodé jazyky

védčina, jazyk véd mŕtvy staroindický jazyk najstarších literárnych pamiatok, väčšinou náboženského obsahu, tzv. véd

veršický jazyk → buriština

jazykový p. jazyk¹ i jazyk²

jazyk¹, -a m.

1. svalnatý pohyblivý útvar v ústnej dutine, orgán chuti; najdôležitejší orgán ľudskej reči: lízať niečo j-om, mľaskať j-om; vyplazovať, vyplaziť (niekomu, na niekoho) j.; niečo omáľať na j-u; pren. ľudské j-y ľudia (v súvislosti s hovorením)

● mať j. (ostrý) ako britva, ako meč, ako osa, ako žihadlo; mať jedovatý, ostrý, štipľavý, zlý j. ostro, zlomyseľne, uštipačne hovoriť, s úmyslom ublížiť, uraziť; má sladký j. o falošnom, pokryteckom, ľstivom človekovi; má veľký, dlhý j. o jazyčnej, hašterivej žene; na j-u med a v srdci jed (úsl.) o neúprimnom, falošnom človekovi; čo na srdci, to na jazyku (úsl.) o úprimnom, pravdovravnom človekovi; hovor.: prísť, dobehnúť s vyplazeným j-om po dlhej ceste, po behu ap.; j. mu visí od únavy je veľmi ustatý; mať suchý j. byť smädný; ovlažiť si (suchý) j. trošku sa napiť; sliny mu idú, tečú na j., zbiehajú sa mu na j-u pri pohľade al. pomyslení na jedlo; mať maškrtný j. byť maškrtný; dať, dávať si pozor na j. opatrne a rozvážne hovoriť; držať j. za zubami a) nehovoriť, mlčať; b) neprezradiť niečo; j. za zuby! mlč, mlčte! (rozkaz mlčať, nevyzradiť niečo); má ťažký j. (obyč. o opitom človeku); j. sa mu pletie, motá ťažko hovorí, bľaboce; hovorí, tára, čo mu na j. príde, čo mu slina na j. donesie rozpráva nerozmyslene, bez uváženia, čo mu príde na um, tára; j. sa mu potkol povedal niečo, čo nemal, nechcel; skoro si j. zlomil, aby sa ti jazyk nepolámal pri vyslovovaní neobvyklých slov; mať (dobre) podrezaný j. a) vedieť sa dobre a pohotovo vyjadrovať; b) veľa a zbytočne rozprávať; mlieť j-om rýchlo a veľa hovoriť, rapotať; ale mu ide j. veľa a rýchlo rozpráva; nadarmo (si) j. drať nadarmo, zbytočne hovoriť; merať si s niekým j. hádať sa s ním; rozviazal sa mu j. po dlhšom mlčaní, zdráhaní začal rozprávať, rozhovoril sa; j-y sa porozväzovali ľudia sa rozhovorili, začali sa živo zhovárať; víno rozväzuje j. (porek.) robí človeka zhovorčivým; dieťaťu sa rozväzuje j. začína rozprávať; brúsiť si j. (obyč. o deťoch) učiť sa správne vyslovovať; brúsiť si j. na niekom ohovárať ho; brúsiť si j. na niekoho chystať sa na ostrý rozhovor s ním; j. sa mu zasekol náhle prestal hovoriť, nevie ďalej pokračovať; obratne narábať j-om o výrečnom človekovi; j. sa jej obratne vrtí (Tim.) je výrečná; j. jej ešte nezastal (Tim.) ešte neprestala hovoriť; mať dar j-a vedieť sa dobre vyjadrovať, byť pohotový v reči; mať slobodnejší j. (Tim.) môcť slobodnejšie, voľnejšie hovoriť; má vlastenectvo iba na j-u iba o ňom hovorí; žart. pracovať j-om miesto práce veľa hovoriť; slová sa mu valili, hrnuli, tisli na j. hovoril rýchlo, pohotovo, bez prestania; hovor.: stúpať, šliapať si na j. protirečiť si; j. ho svrbí, niečo ho páli na j-u rád by niečo povedal, nemôže niečo udržať v tajnosti; nič jej na j-u neobstojí nič neudrží v tajnosti; pustiť si j. na prechádzku (niž. hovor. na špacír) veľa a zbytočne rozprávať, tárať; j-om si zarábať na chlieb činnosťou, pri ktorej treba veľa hovoriť (rečnením ap.); mám to na j-u chcem niečo povedať, ale nemôžem to hneď vyjadriť slovami; mať hneď odpoveď na j-u pohotovo odpovedať; mala ešte čosi na j-u chcela ešte čosi povedať; má dušu na j-u zomiera, je veľmi chorý; vziať niekomu slovo (niečo) z j-a predbehnúť ho v reči; vziať niekomu na j., vláčiť sa po niekom j-om ohovárať ho, osočovať ho, klebetiť o ňom; otrieť si o niekoho j. niečo zlého o ňom povedať; prísť svetu pod j. stať sa predmetom ohovárania, klebiet; zlé j-y ohovárajúci ľudia; žart. obšívať niekoho j-om hrešiť, kritizovať;

2. predmet pripomínajúci pozdĺžnym, úzkym tvarom jazyk: j. na topánke; j-y plameňa, ohnivé j-y o vysoko plápolajúcom ohni; j-y polí (Mih.) úzke pásy;

3. v názvoch rastlín (najmä ľudových), majúcich listy úzkeho, pozdĺžneho tvaru: ľud. psí, volový j. skorocel; vtáčí j. stavikrv; bot. jelení j. papraďovitá rastlina (Scolopendrium vulgare);

4. kuch. bravčový, teľací, hovädzí, údený j. druh mäsa;

jazykový príd.

1. urobený z jazyka: j-á paštéta;

2. súvisiaci s jazykom; anat. j-é svalstvo; j-á kosť jazylka;

jazýček, -čka m. zdrob.

1. malý jazyk (o ľudskom jazyku obyč. expr.): vtáčí, včelí j.

● mať podrezaný j. byť mnohovravný; mať štebotavý j. veľa hovoriť; mať maškrtný j. byť maškrtný; pohnúť j-om (Tim.) prehovoriť;

2. tech. pohyblivá, na jednom konci pripevnená tyčka, ukazovadlo na rôznych prístrojoch a nástrojoch: j. v zámke, j. na pracke; j. na váhe ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi, ručička

● byť j-om na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;

hud. pružný kmitavý prúžok jazýčkových píšťal a dychových nástrojov;

3. bot. blanitý výrastok na rozhraní pošvy a čepele tráv;

4. v ľudových názvoch rastlín: husí, psí j. skorocel kopijovitý; hadí j. horčinka obyčajná;

5. anat. výrastok na zadnom okraji mäkkého podnebia v ústnej dutine, čapík, uvula; jazýčkový výrastok na rozličných iných orgánoch: mozočkový, sánkový j.;

jazýčkový príd.: j-á píšťala;

jazyčisko, -a str. i m. zvel.

jazyk², -a m.

1. sústava zvukových lexikálno-gramatických prostriedkov, ktoré sú nástrojom styku ľudí, výmeny myšlienok a vzájomného dorozumievania, ľudská reč: slovenský, ruský, český, nemecký j.; slovanské, germánske, románske j-y; celonárodný j., spisovný j.; štúrovský, bernolákovský j. typ spisovnej slovenčiny kodifikovaný Ľ. Štúrom, A. Bernolákom; mŕtve j-y ktorými sa dnes už nehovorí (op. živé); cudzí j.; príbuzné j-y;

2. trochu zastar. súhrn vyjadrovacích prostriedkov, založených na celonárodnom jazyku a použitých s istým zámerom, v istej oblasti ľudskej činnosti, celkový spôsob vyjadrovania, reč, štýl: odborný, úradný, obradný, diplomatický j.; umelecký, básnický, literárny j.; hovorový j. hovorová reč, ľudový j. ľudová reč;

jazykový príd.: j. systém, j. vývoj, j. zákon; j-á norma, j. štýl; j-á kultúra starostlivosť o čistotu a krásu jazyka, o jazykovú správnosť; j. rozbor; j. ostrov územie, na ktorom sa rozpráva iným jazykom ako na území, ktoré ho obkľučuje; j-é vedomosti, j-é vedomie;

jazykove i jazykovo prísl. čo sa týka jazyka: j. jednotný národ, j. vzdelaný

(jeden) jazyk; (bez) jazyka; (k) jazyku; (vidím) jazyk; (ó) jazyk!; (o) jazyku; (s) jazykom;

(tri) jazyky; (bez) jazykov; (k) jazykom; (vidím) jazyky; (ó) jazyky!; (o) jazykoch; (s) jazykmi;