jazyk -a m.
1. pohyblivý svalnatý útvar v ústnej dutine (pri zvieratách v papuli, v zobáku ap.), orgán chuti; 1 z orgánov ľudskej reči: oblízať j-om, vyplaziť j.; bravčový, údený j.
2. čo sa podobá jazyku pozdĺžnym úzkym tvarom: snehové j-y; j. v topánke; v názvoch rastlín: jelení j., hadí j.
3. sústava vyjadrovacích znakových prostriedkov istého spoločenstva, kt. slúži ako nástroj myslenia, dorozumievania a ukladania poznatkov; jej čiastkový útvar, reč: slovenský j.; slovanské, románske j-y; učiť sa cudzie j-y; spisovný j.; štúrovský, bernolákovský j. spis. slovenčina kodifikovaná Štúrom, Bernolákom; j. Hviezdoslava; odborný j.
● mať j. (ostrý) ako britva, ako žihadlo, mať štipľavý, ostrý j. ubližovať rečou; byť uštipačný, ostro hovoriť; mať dlhý, veľký, podrezaný j. byť jazyčnatý, hašterivý; → zlé j-y (hovoria, vravia); mlieť j-om, j. mu ide ako mlyn veľa a rýchle hovorí; má ťažký j., j. sa mu pletie ťažko rozpráva, obyč. od opitosti; j. sa mu potkol povedal, čo nechcel; → drať si j. nadarmo; povie, tára, čo mu na j. príde, expr. čo mu slina na j. prinesie nekontroluje sa pri reči; expr. → stúpať si na j.; (mať) → dar j-a; expr. mať → dušu na j-u; mať niečo na j-u nemôcť si spomenúť na výraz; → d(áv)ať si pozor na j.; expr. držať j. za zubami mlčať; → rozviazať niekomu j.; j. sa mu rozviazal a) rozhovoril sa b) (o dieťati) začal rozprávať; skoro si j. zlomil ťažko vyslovoval (nezvyčajné slová); → sliny sa mu zbiehajú na j-u; expr.: → svrbí ho j.; → pustiť si j. na prechádzku; prísť, dobehnúť s → vyplazeným j-om; radšej si mal j. odhryznúť mal radšej mlčať; na j-u med, v srdci jed predstiera náklonnosť, skrýva nenávisť; čo na → srdci, to na j-u;
jazykový príd.: j-é svalstvo; j. systém, j-é prostriedky; j-á kultúra;
jazykovo prísl. k 3: j. jednotná oblasť;
jazýček -čka m.
1. zdrob. k 1, 2: vtačí j.; j. zámky, píšťaly; j. váhy ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi
2. anat. čapík na zadnom okraji podnebia
● maškrtný j. maškrtník; byť j-om na váhach, na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;
jazýčkový príd.: j-á píšťala;
jazyčisko -a -čísk s., v jedn. i m. zvel.