jazvec -a mn. N a A -e m. lesná šelma s valcovitým telom žijúca v norách, zool. Meles;
jazvečí príd.: j-ie sadlo
jazvec G a A -ca pl. N a A -ce m.
jazvec -ca pl. N a A -ce m. ▶ lesný hrabavý dravec z čeľade lasicovitých so zavalitým telom, plochými nohami a charakteristickými pruhmi na srsti hlavy, žijúci v hlbokých norách: ostražitý, starý j.; stopa jazveca; j. s ostrými zubami; čeľuste jazvecov sú extrémne silné; Natriem ťa masťou z jazveca, aby mi ťa žiadna guľka nezranila. [V. Klimáček] masťou, ktorej sa pripisujú čarodejné účinky; Uvedomila som si, že vyzerá úplne ako jazvec s nedôverčivým pohľadom. [InZ 2002] □ zool. jazvec lesný Meles meles ▷ jazvečica -ce -číc ž. ▶ samica jazveca: j. s mláďaťom
jazvec lesná šelma s valcovitým telom žijúca v norách • kraj. borsuk
jazvec, -a, mn. č. -e m. kunovitá lesná šelma žijúca v podzemných dierach, borsuk; zool. j. obyčajný (Meles meles);
jazvečí, -ia, -ie príd.: j-ia diera, j-ie sadlo
jazvec m. strsl, zsl lesná šelma s valcovitým telom žijúca v horách, zool. jazvec obyčajný (Meles meles): Jazvec, to žije na poľi f skalách (Čierny Balog BRE); Jazvecov je u nás síce málo, aľe ke_ca dostanú do viňici, ťiež ňeobídu sťepke (Pukanec LVI); Jazvedz žije ďiere, zabíja sa gvóli sallu (Návojovce TOP); Háji je ale ped jazvecóv (Trakovice HLO); jazvečí príd.: jazvečuo salo (St. Hory BB)
jazvec [jaz-, jez-] m zool j. obyčajný Meles meles: nad potkana a gezweca nic nenj ospalegssjho (KoB 1666); melis: jazvec (LC 1707); meles: gezwec, jazwec, borsuk (KrN 1795); jazvečí [jaz-, jazev-] príd: od jazewczi (kože) ssest penez (CA 1676); gazwečje sadlo (PL 1787); jazvecový príd privl: nema-ly medwedyho sadla, gežowcowe nech bude (KLe 1740)
jezovcový p. jazvec