jazdenie -nia s. 1. šport. ▶ cielený pohyb človeka na chrbte koňa, jazdectvo: drezúrové, parkúrové, vytrvalostné j.; lekcie jazdenia; škola westernového jazdenia v štýle divokého západu; kôň je vhodný na vytrvalostné, všestranné j.; venovať sa rekreačnému jazdeniu
2. ▶ prekonávanie vzdialeností ovládaním automobilu; motoristické pretekanie podľa istých pravidiel: každodenné j. autom; pretekárske j.; drobnými radami prispejeme k väčšej bezpečnosti pri jazdení
▷ ↗ i jazdiť
jazdiť -dí -dia jazdi/jazď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (na čom; čím; ø) ▶ (o človeku) pohybovať sa, prekonávať vzdialenosti po zemi al. po vode za pomoci zvierat, ovládaním dopravných prostriedkov, viezť sa, šoférovať: j. na koni; j. na slonovi, na ťave; j. na nákladnom aute; j. autom do práce; j. po okolí, po meste; j. na motorovom člne; j. na bicykli; jazdí veľmi dobre, opatrne, pomaly; ja jazdím, manželka nie som vodič; niektorí vodiči jazdia neprimeranou rýchlosťou; dlho jazdil ako rušňovodič
2. šport. profes. (na čom; čo) ▶ pohybovať sa za pomoci športového náčinia al. zvierat; zúčastňovať sa na pretekoch tohto typu: j. na lyžiach, na saniach, na korčuliach, na skejtborde; j. slalom; j. dostihy; j. parkúr; j. so psím záprahom; j. rely, motokros, enduro; j. povinný tanec na šampionáte v krasokorčuľovaní; vnučka jazdí na koni za Sláviu Bratislava; Keď deti nebudú jazdiť na boboch po snehu, budú môcť jazdiť aspoň po umelej dráhe. [Sme 1998]
3. (ø; kam; kde) ▶ (o dopravných prostriedkoch) pohybovať sa po zemi, vode, snehu, ľade: odteraz tam budú j. tri spoje denne; j. na benzín, na naftu, na zemný plyn využívať niečo ako palivo; autobus jazdí po ceste, po diaľnici; pre štrajk železničiarov nejazdili vlaky
◘ fraz. hovor. jazdí ako blázon rýchlo, neopatrne riadi auto
▷ opak. jazdievať -va -vajú -val