jazdiť -zď/-i! nedok.
1. pohybovať sa po zemi s použitím niekt. zvierat, dopr. al. šport. prostriedkov; viezť sa: j. na koni, na aute, na lyžiach, riskantne j.
2. (o dopr. prostriedkoch) vykonávať pohyb po zemi: autá j-ia vpravo;
opak. jazdievať -a
jazdiť -dí -dia jazdi/jazď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok.
jazdenie -nia s. 1. šport. ▶ cielený pohyb človeka na chrbte koňa, jazdectvo: drezúrové, parkúrové, vytrvalostné j.; lekcie jazdenia; škola westernového jazdenia v štýle divokého západu; kôň je vhodný na vytrvalostné, všestranné j.; venovať sa rekreačnému jazdeniu 2. ▶ prekonávanie vzdialeností ovládaním automobilu; motoristické pretekanie podľa istých pravidiel: každodenné j. autom; pretekárske j.; drobnými radami prispejeme k väčšej bezpečnosti pri jazdení ▷ ↗ i jazdiť
jazdiť -dí -dia jazdi/jazď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. 1. (na čom; čím; ø) ▶ (o človeku) pohybovať sa, prekonávať vzdialenosti po zemi al. po vode za pomoci zvierat, ovládaním dopravných prostriedkov, viezť sa, šoférovať: j. na koni; j. na slonovi, na ťave; j. na nákladnom aute; j. autom do práce; j. po okolí, po meste; j. na motorovom člne; j. na bicykli; jazdí veľmi dobre, opatrne, pomaly; ja jazdím, manželka nie som vodič; niektorí vodiči jazdia neprimeranou rýchlosťou; dlho jazdil ako rušňovodič 2. šport. profes. (na čom; čo) ▶ pohybovať sa za pomoci športového náčinia al. zvierat; zúčastňovať sa na pretekoch tohto typu: j. na lyžiach, na saniach, na korčuliach, na skejtborde; j. slalom; j. dostihy; j. parkúr; j. so psím záprahom; j. rely, motokros, enduro; j. povinný tanec na šampionáte v krasokorčuľovaní; vnučka jazdí na koni za Sláviu Bratislava; Keď deti nebudú jazdiť na boboch po snehu, budú môcť jazdiť aspoň po umelej dráhe. [Sme 1998] 3. (ø; kam; kde) ▶ (o dopravných prostriedkoch) pohybovať sa po zemi, vode, snehu, ľade: odteraz tam budú j. tri spoje denne; j. na benzín, na naftu, na zemný plyn využívať niečo ako palivo; autobus jazdí po ceste, po diaľnici; pre štrajk železničiarov nejazdili vlaky ◘ fraz. hovor. jazdí ako blázon rýchlo, neopatrne riadi auto ▷ opak. jazdievať -va -vajú -val
jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)
jazdiť, -í, -ia, rozk. -i nedok. odb. vykonávať cestu na koni al. na niektorom dopravnom prostriedku (pohybujúcom sa na zemi); vykonávať pohyb (o takom dopravnom prostriedku): j. na koni, na bicykli, na aute, na lyžiach; autá musia jazdiť vpravo
jazdiť nedok. (jegdzit) vykonávať cestu na koni al. na inom dopravnom prostriedku: Len chcel jezdzidz na koni (V. Rovné BYT); No, reku, šak ket bude on na ňich jegdzit, nech oprobuje (Koválov SEN)
jegdziť p. jazdiť
jazdiť [je-] ndk nosiť sa na koni al. inom zvierati al. voziť sa na voze: co se pak Jože Zyda dotycze, toho aby ste propustili svobodnie po kupecztvi jezditi (TRENCÍN 1507 SLL); zeman na kony gezdjcý (SK 1697); vehens: wozjcy, gezdjcy (KS 1763); (žena) na mulici gezdila (VP 1764); jazdievať frekv: tento (grécke knieža) gezdiwal anebo litawal w powetri na sskopcy (KCS 18. st)