jazdec1, -dca, mn. č. -dci m.
1. kto jazdí na koni: oddiel j-ov;
2. jedna z figúrok v šachovej hre, kôň;
jazdkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
jazdecký príd. k 1: j. kôň, j. odbor, j-é čižmy; j-é preteky; voj. j. oddiel, pluk, j-á hliadka;
jazdectvo, -a str.
1. druh športu, jazdenie na koňoch;
2. hromad. oddiely jazdcov, jazda
jazdec2, 2., 4. p. -dca, 6. p. -dci, mn. č. -dce m. vec pripomínajúca podobu al. pohybom jazdca;
tech. posuvná súčiastka na strojoch al. prístrojoch: j. na vahadle presných váh; j. na točovke; voj. španielsky j. prekážka z kolov ostnatého drôtu; poľnohosp. švédsky, latový j. zariadenie na sušenie krmovín;
jazdcový príd.: j-é meradlo