jazdec -dca m. živ.
1. kto ide, jazdí na koni al. vedie jednostopové vozidlo; víťazný j. motocyklových pretekov; skúšobný j.
2. jedna z figúrok šach. hry: potiahnuť j-om;
jazdkyňa -e -kýň ž. k 1;
jazdecký príd.: j. kôň, oddiel; j. šport jazdectvo;
jazdcový príd. k 2: šach. j. pešiak;
jazdectvo -a s.
1. individuálny šport za spoluúčasti človeka a koňa
2. jazda (význ. 2);
jazdec -dca mn. -e m. neživ. čo (pohyblivosťou ap.) pripomína jazdca na koni: kartotékové j-e prenosné záložky;
jazdcový príd.: j-é meradlo
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
jazdec1, -dca, mn. č. -dci m.
1. kto jazdí na koni: oddiel j-ov;
2. jedna z figúrok v šachovej hre, kôň;
jazdkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
jazdecký príd. k 1: j. kôň, j. odbor, j-é čižmy; j-é preteky; voj. j. oddiel, pluk, j-á hliadka;
jazdectvo, -a str.
1. druh športu, jazdenie na koňoch;
2. hromad. oddiely jazdcov, jazda
jazdec2, 2., 4. p. -dca, 6. p. -dci, mn. č. -dce m. vec pripomínajúca podobu al. pohybom jazdca;
tech. posuvná súčiastka na strojoch al. prístrojoch: j. na vahadle presných váh; j. na točovke; voj. španielsky j. prekážka z kolov ostnatého drôtu; poľnohosp. švédsky, latový j. zariadenie na sušenie krmovín;
(jeden) jazdec; (bez) jazdca; (k) jazdcovi; (vidím) jazdca; (ó) jazdec!; (o) jazdcovi; (s) jazdcom;
(štyria) jazdci; (bez) jazdcov; (k) jazdcom; (vidím) jazdcov; (ó) jazdci!; (o) jazdcoch; (s) jazdcami;
(jeden) jazdec; (bez) jazdca; (k) jazdcu; (vidím) jazdec; (ó) jazdec!; (o) jazdci; (s) jazdcom;
(tri) jazdce; (bez) jazdcov; (k) jazdcom; (vidím) jazdce; (ó) jazdce!; (o) jazdcoch; (s) jazdcami;