jazda -y jázd ž.
1. jazdenie: j. na koni, na lyžiach, j. autom; cvičná j.; voľná j. súčasť krasokorčuliarskych pretekov
2. oddiel jazdcov, jazdectvo; v min. vojsko bojujúce na koňoch;
jazdný príd.: j-á polícia; dopr. j-é pruhy
jazda -dy jázd ž. 1. ▶ pohyb, prekonávanie vzdialeností dopravnými prostriedkami al. pomocou zvierat; telesná pohybová aktivita na športovom náčiní: bezpečná, rýchla j.; skúšobná j.; kondičná j. na podporu vodičskej zručnosti za prítomnosti inštruktora; čierna j. nezákonné využitie služobného vozidla; okružná, vyhliadková j. mestom; j. na koči; j. na bicykli, na motorke; j. na lyžiach lyžovanie; j. autom, električkou, vlakom; j. po hrboľatom teréne; j. z kopca, do kopca; dobrodružná j. púšťou na ťave; pokračovať v jazde; dodržať, prekročiť rýchlosť jazdy; prispôsobiť jazdu stavu vozovky; venovať sa jazde na koni; obľubovať jazdu na kolieskových korčuliach; Nákladné auto trhanou jazdou mizlo v kúdoloch prachu. [P. Sever] □ hist. spanilé jazdy v 15. stor. výpravy s cieľom šíriť husitstvo v susedných krajinách; šport. voľná jazda (v krasokorčuľovaní) umelecký súťažný program bez predpísaných prvkov; povinná jazda (v krasokorčuľovaní) vystúpenie s predpísanými prvkami v súťaži, ↗ i fraz. □ jazda smrti cirkusová atrakcia na motocykli, ↗ i fraz.; počas, za jazdy nehovorte s vodičom! upozornenie v prostriedkoch verejnej dopravy; daj prednosť v jazde!; prikázaný smer jazdy významy symbolov na príkazových dopravných značkách 2. i hist. ▶ vojenský útvar pozostávajúci z jazdcov; jazdecký oddiel, jazdectvo: mongolská, normanská, turecká j.; ťažká j. bojovníci v brnení; veliteľ, kapitán jazdy; tábor obkľúčila j.; policajná j. na koňoch vytlačila výtržníkov z okolia štadióna; Spomenul roboty, statok aj honvédsku jazdu, čo sa prihnala poľom na jeho samotu. [L. Ballek] ◘ fraz. jazda smrti jazdenie krkolomným, riskantným spôsobom; pánska/dámska jazda zábava bez účasti príslušníkov opačného pohlavia; publ. povinná jazda niečo, čo treba nevyhnutne vykonať, uskutočniť, splniť (ako prvé)
jazda oddiel jazdcov: policajná jazda • jazdectvo • zastar. kavaléria
oddiel 1. organizačne vymedzený útvar • jednotka: vojenský, letecký oddiel, vojenská, letecká jednotka • batalión • prápor (vojenský útvar zložený z rôt) • flotila (oddiel loďstva al. letectva) • garda (vybraný vojenský oddiel) • jazda (oddiel jazdcov) • voj (časť vojenského oddielu) • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel)
2. niečo z väčšieho celku • diel • časť: oddiel, diel, časť knihy • kapitola • arch. hlava (samostatná časť knihy, spisu a pod.)
jazda, -y, jázd ž.
1. pohyb z miesta na miesto na niektorom dopravnom prostriedku (pohybujúcom sa po zemi); pohyb takýchto dopravných prostriedkov: j. na koni, na lyžiach, na bicykli, na saniach; opatrná, neopatrná j.; terénna, skúšobná, cviční j.; j. auta; j. vpravo; spomaliť j-u;
2. voj. oddiel jazdcov, útvar pozostávajúci z jazdcov: kapitán jazdy (Hor.); útoky j-y;
jazdný príd.: j. kôň; j-á polícia; j-á dráha (Karv.); „j. poriadok“, správ. cestovný poriadok
(jedna) jazda; (bez) jazdy; (k) jazde; (vidím) jazdu; (ó) jazda!; (o) jazde; (s) jazdou;
(dve) jazdy; (bez) jázd; (k) jazdám; (vidím) jazdy; (ó) jazdy!; (o) jazdách; (s) jazdami;