jazda -dy jázd ž. 1. ▶ pohyb, prekonávanie vzdialeností dopravnými prostriedkami al. pomocou zvierat; telesná pohybová aktivita na športovom náčiní: bezpečná, rýchla j.; skúšobná j.; kondičná j. na podporu vodičskej zručnosti za prítomnosti inštruktora; čierna j. nezákonné využitie služobného vozidla; okružná, vyhliadková j. mestom; j. na koči; j. na bicykli, na motorke; j. na lyžiach lyžovanie; j. autom, električkou, vlakom; j. po hrboľatom teréne; j. z kopca, do kopca; dobrodružná j. púšťou na ťave; pokračovať v jazde; dodržať, prekročiť rýchlosť jazdy; prispôsobiť jazdu stavu vozovky; venovať sa jazde na koni; obľubovať jazdu na kolieskových korčuliach; Nákladné auto trhanou jazdou mizlo v kúdoloch prachu. [P. Sever] □ hist. spanilé jazdy v 15. stor. výpravy s cieľom šíriť husitstvo v susedných krajinách; šport. voľná jazda (v krasokorčuľovaní) umelecký súťažný program bez predpísaných prvkov; povinná jazda (v krasokorčuľovaní) vystúpenie s predpísanými prvkami v súťaži, ↗ i fraz. □ jazda smrti cirkusová atrakcia na motocykli, ↗ i fraz.; počas, za jazdy nehovorte s vodičom! upozornenie v prostriedkoch verejnej dopravy; daj prednosť v jazde!; prikázaný smer jazdy významy symbolov na príkazových dopravných značkách
2. i hist. ▶ vojenský útvar pozostávajúci z jazdcov; jazdecký oddiel, jazdectvo: mongolská, normanská, turecká j.; ťažká j. bojovníci v brnení; veliteľ, kapitán jazdy; tábor obkľúčila j.; policajná j. na koňoch vytlačila výtržníkov z okolia štadióna; Spomenul roboty, statok aj honvédsku jazdu, čo sa prihnala poľom na jeho samotu. [L. Ballek]
◘ fraz. jazda smrti jazdenie krkolomným, riskantným spôsobom; pánska/dámska jazda zábava bez účasti príslušníkov opačného pohlavia; publ. povinná jazda niečo, čo treba nevyhnutne vykonať, uskutočniť, splniť (ako prvé)