jazýček p. jazyk1
jazyk1, -a m.
1. svalnatý pohyblivý útvar v ústnej dutine, orgán chuti; najdôležitejší orgán ľudskej reči: lízať niečo j-om, mľaskať j-om; vyplazovať, vyplaziť (niekomu, na niekoho) j.; niečo omáľať na j-u; pren. ľudské j-y ľudia (v súvislosti s hovorením)
● mať j. (ostrý) ako britva, ako meč, ako osa, ako žihadlo; mať jedovatý, ostrý, štipľavý, zlý j. ostro, zlomyseľne, uštipačne hovoriť, s úmyslom ublížiť, uraziť; má sladký j. o falošnom, pokryteckom, ľstivom človekovi; má veľký, dlhý j. o jazyčnej, hašterivej žene; na j-u med a v srdci jed (úsl.) o neúprimnom, falošnom človekovi; čo na srdci, to na jazyku (úsl.) o úprimnom, pravdovravnom človekovi; hovor.: prísť, dobehnúť s vyplazeným j-om po dlhej ceste, po behu ap.; j. mu visí od únavy je veľmi ustatý; mať suchý j. byť smädný; ovlažiť si (suchý) j. trošku sa napiť; sliny mu idú, tečú na j., zbiehajú sa mu na j-u pri pohľade al. pomyslení na jedlo; mať maškrtný j. byť maškrtný; dať, dávať si pozor na j. opatrne a rozvážne hovoriť; držať j. za zubami a) nehovoriť, mlčať; b) neprezradiť niečo; j. za zuby! mlč, mlčte! (rozkaz mlčať, nevyzradiť niečo); má ťažký j. (obyč. o opitom človeku); j. sa mu pletie, motá ťažko hovorí, bľaboce; hovorí, tára, čo mu na j. príde, čo mu slina na j. donesie rozpráva nerozmyslene, bez uváženia, čo mu príde na um, tára; j. sa mu potkol povedal niečo, čo nemal, nechcel; skoro si j. zlomil, aby sa ti jazyk nepolámal pri vyslovovaní neobvyklých slov; mať (dobre) podrezaný j. a) vedieť sa dobre a pohotovo vyjadrovať; b) veľa a zbytočne rozprávať; mlieť j-om rýchlo a veľa hovoriť, rapotať; ale mu ide j. veľa a rýchlo rozpráva; nadarmo (si) j. drať nadarmo, zbytočne hovoriť; merať si s niekým j. hádať sa s ním; rozviazal sa mu j. po dlhšom mlčaní, zdráhaní začal rozprávať, rozhovoril sa; j-y sa porozväzovali ľudia sa rozhovorili, začali sa živo zhovárať; víno rozväzuje j. (porek.) robí človeka zhovorčivým; dieťaťu sa rozväzuje j. začína rozprávať; brúsiť si j. (obyč. o deťoch) učiť sa správne vyslovovať; brúsiť si j. na niekom ohovárať ho; brúsiť si j. na niekoho chystať sa na ostrý rozhovor s ním; j. sa mu zasekol náhle prestal hovoriť, nevie ďalej pokračovať; obratne narábať j-om o výrečnom človekovi; j. sa jej obratne vrtí (Tim.) je výrečná; j. jej ešte nezastal (Tim.) ešte neprestala hovoriť; mať dar j-a vedieť sa dobre vyjadrovať, byť pohotový v reči; mať slobodnejší j. (Tim.) môcť slobodnejšie, voľnejšie hovoriť; má vlastenectvo iba na j-u iba o ňom hovorí; žart. pracovať j-om miesto práce veľa hovoriť; slová sa mu valili, hrnuli, tisli na j. hovoril rýchlo, pohotovo, bez prestania; hovor.: stúpať, šliapať si na j. protirečiť si; j. ho svrbí, niečo ho páli na j-u rád by niečo povedal, nemôže niečo udržať v tajnosti; nič jej na j-u neobstojí nič neudrží v tajnosti; pustiť si j. na prechádzku (niž. hovor. na špacír) veľa a zbytočne rozprávať, tárať; j-om si zarábať na chlieb činnosťou, pri ktorej treba veľa hovoriť (rečnením ap.); mám to na j-u chcem niečo povedať, ale nemôžem to hneď vyjadriť slovami; mať hneď odpoveď na j-u pohotovo odpovedať; mala ešte čosi na j-u chcela ešte čosi povedať; má dušu na j-u zomiera, je veľmi chorý; vziať niekomu slovo (niečo) z j-a predbehnúť ho v reči; vziať niekomu na j., vláčiť sa po niekom j-om ohovárať ho, osočovať ho, klebetiť o ňom; otrieť si o niekoho j. niečo zlého o ňom povedať; prísť svetu pod j. stať sa predmetom ohovárania, klebiet; zlé j-y ohovárajúci ľudia; žart. obšívať niekoho j-om hrešiť, kritizovať;
2. predmet pripomínajúci pozdĺžnym, úzkym tvarom jazyk: j. na topánke; j-y plameňa, ohnivé j-y o vysoko plápolajúcom ohni; j-y polí (Mih.) úzke pásy;
3. v názvoch rastlín (najmä ľudových), majúcich listy úzkeho, pozdĺžneho tvaru: ľud. psí, volový j. skorocel; vtáčí j. stavikrv; bot. jelení j. papraďovitá rastlina (Scolopendrium vulgare);
4. kuch. bravčový, teľací, hovädzí, údený j. druh mäsa;
jazykový príd.
1. urobený z jazyka: j-á paštéta;
2. súvisiaci s jazykom; anat. j-é svalstvo; j-á kosť jazylka;
jazýček, -čka m. zdrob.
1. malý jazyk (o ľudskom jazyku obyč. expr.): vtáčí, včelí j.
● mať podrezaný j. byť mnohovravný; mať štebotavý j. veľa hovoriť; mať maškrtný j. byť maškrtný; pohnúť j-om (Tim.) prehovoriť;
2. tech. pohyblivá, na jednom konci pripevnená tyčka, ukazovadlo na rôznych prístrojoch a nástrojoch: j. v zámke, j. na pracke; j. na váhe ukazovateľ pohybujúci sa okolo osi, ručička
● byť j-om na váhe byť rozhodujúcim činiteľom;
hud. pružný kmitavý prúžok jazýčkových píšťal a dychových nástrojov;
3. bot. blanitý výrastok na rozhraní pošvy a čepele tráv;
4. v ľudových názvoch rastlín: husí, psí j. skorocel kopijovitý; hadí j. horčinka obyčajná;
5. anat. výrastok na zadnom okraji mäkkého podnebia v ústnej dutine, čapík, uvula; jazýčkový výrastok na rozličných iných orgánoch: mozočkový, sánkový j.;
jazýčkový príd.: j-á píšťala;
jazyčisko, -a str. i m. zvel.