jav javu pl. N javy m. i filoz. ▶ všetko, čo sa nám javí v zmyslovej skúsenosti, zmyslovo dostupná stránka veci; vonkajší a dočasný prejav nejakej podstaty; syn. fenomén: prírodný j.; akustický, astronomický, klimatický, optický, tepelný j.; spoločenský, protispoločenský j., nežiaduci j.; normálny j. bežný, prirodzený; aspekty, príčiny analyzovaného javu; pátrať po zmysle javov; Overiť schopnosť človeka dosiahnuť poznanie pravdy poznaním, ktoré sa neobmedzuje len na javy. [LT 1999] □ mat. istý jav prvok javového poľa (t. j. podmnožina základného priestoru), ktorý vždy nastane; mat. nemožný jav skutočnosť, jav, ktorý sa nikdy nenastane; fyz. fotoelektrický jav pohlcovanie fotónov a uvoľňovanie elektrónov pri vzájomnom pôsobení látky a elektromagnetického žiarenia; kartogr. jav na mape výskyt určitého stavu, vzťahu, procesu vyjadrený mapovým znakom, napr. mapové vyjadrenie hustoty obyvateľstva, koncentrácie priemyslu, výskytu chorôb; psych. paranormálny jav vedecky nevysvetliteľná udalosť