Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jasný príd.

1. vydávajúci, majúci silné svetlo, svietiaci, žiarivý: j-é slnko, hviezdy, j. plameň; j. deň slnečný; j-á noc hviezdnatá, mesačná, op. tmavá

2. dobre badateľný, zjavný, zrejmý, určitý: j. rozdiel, urobiť si j-ú predstavu o niečom; mať j-ú prevahu; to je (úplne) j-é nepochybné

3. (ľahko) zrozumiteľný, zreteľný: j-á štylizácia, j. výklad; j-á odpoveď jednoznačná

4. schopný (primerane) uvažovať; bystrý, rozvážny; svedčiaci o tom: j. um, j-á myseľ; mať j-é chvíle (o chorom) byť pri vedomí

5. veselý, radostný, vľúdny: j-á tvár, j. pohľad

6. (o farbe) majúci svetlý, žiarivý odtieň: j-é farby, j-á červeň

7. (o zvuku) vysoko a príjemne znejúci, zvučný, op. temný, tmavý: j. smiech, tón

8. jasné vo funkcii čast. hovor. vyj. súhlasný postoj, áno, pravdaže, isto: vrátiš sa ešte? – j.!

● expr. ako blesk z j-ho neba prekvapujúco; j-é ako facka celkom zrejmé; to je nad → slnko j-šie; mať j-ú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy;

jasno, jasne prísl. k 1 – 7: j. svietiť; j. rozlišovať; j. štylizovať; j. myslieť; j. hľadieť; j. sfarbený; j. znieť;

jasnosť -i ž.

1. iba jedn. k jasný: j. predstavy; j. zvukov

2. titul, oslovenie panovníka: kráľovská J., Jeho, Vaša J.;

jasno

I. vetná prísl.: vonku je j.

II. jasno -a s. jasnosť, zrozumiteľnosť: vniesť j. do problémov

jasne, jasno¹ 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ silno svietiac, žiariac; (o farbe) majúc svetlý, jasný odtieň: j. svietil mesiac; j. červená tekutina; medzi trsmi trávy jasno svieti zlatý, opršaný ľubovník [V. Šikulová]
2. ▶ ľahko pochopiteľným spôsobom, zrejme, očividne, zrozumiteľne; bystro sa prejavujúc; svedčiac o tom; syn. jednoznačne: j. prevyšoval súpera, dominoval; občania zástavbu j. odmietli; kritika by mala byť j. formulovaná; dal j. najavo, čo žiada; jasnejšie určiť pravidlá
3. iba jasno¹ iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav ovzdušia s jasnou oblohou bez mračien, bezoblačno: doobeda bude j.; bolo j., ale nie horúco
4. ▶ (o zvuku) vysoko, príjemne znejúc; op. temno, temne: jeho slová zneli j.
◘ fraz. stručne a jasne po zhrnutí názorov vychádza tento názor; urobiť si/mať vo veci/veciach jasno získať, mať informácie o istej záležitosti a pochopiť ju; netápať v neistote

jasno² -na s. ▶ jasná logika javu, problému, zrozumiteľnosť, poriadok; syn. jasnosť: má, nemá v tom j.; vniesť do veci, do problému j.; Ak si v tom chcete spraviť jasno, najlepšie bude, keď si tú knižku prečítate. [InZ 2001]

jasno¹, -a str.

1. jasnosť, zrozumiteľnosť: vniesť, vnášať jasno do niečoho, urobiť jasno v niečom vyjasniť;

2. bás. jas, jasné svetlo: mesačné j., denné j. (Vaj.)

jasno² p. jasný

jasný príd.

1. vydávajúci svetlo, žiariaci, žiarivý: j. mesiac, j-á hviezda, j-á vatra, j-é slnko, j-é svetlo; horieť j-ým plameňom; j. deň slnečný, bez mrakov; j-á noc osvetlená svitom mesiaca; j-á obloha, j-é nebo bez mrakov; j. vzduch čistý, priesvitný; j-é počasie pekné, slnečné, bez mrakov; j-é oči čisté, nezakalené, žiariace

● ako blesk (hrom) z j-ého neba celkom neočakávane, prekvapujúco; vidieť niečo v j-om svetle správne, pravdivo; vrhnúť na niečo j-é svetlo objasniť, vysvetliť, rozriešiť; žart. strela j-á, kopasná zahrešenie; z čista jasna; akoby hrom, blesk z čista jasna udrel celkom neočakávane, zrazu, prekvapujúco;

2. zjavný, zrejmý, nepochybný, určitý, istý: mať j. cieľ, zámer; j. rozdiel; mať j. obraz, j-ú predstavu o niečom; j-á pravda; mať j-ú prevahu; to je (úplne) j-é zrejmé, nepochybné; niečo nie je j-é

● hovor. to je nad slnko jasnejšie úplne jasné;

3. zreteľný, zrozumiteľný: j. štýl. j. text, j. písmo; j-á reč, j-á reč, j-á odpoveď jednoznačná;

4. bystrý, triezvy, rozumný, rozvážny: j. um, j. úsudok, j. záver; j-á myseľ

● mať j-ú hlavu byť triezvy, schopný rozumne uvažovať; pri j-ej pamäti pri plnom vedomí; mať j-é chvíle (o chorom) byť pri plnom vedomí;

5. milý, veselý, vľúdny, radostný: j. pohľad, j-á tvár, j-é stránky niečoho dobré stránky, prednosti, výhody;

6. (o zvuku) zvučný, čistý, plný: j. hlas, tón, zvuk, j. smiech;

7. (o farbe) svetlého odtieňa, pastelový: j-á červeň, j-á čerešňová farba; j-á pleť; šaty j-ej farby;

8. v oslovení vysokopostavených osôb vo feudálnej spoločnosti (často v rozprávkach): j. kráľ, j-á vladárka;

jasne i jasno² prísl.

1. s jasným svetlom, svetlo, žiarivo: mesiac, hviezda j. svieti; lampa jasno osvetľovala izbu (Vaj.); dnes je jasno nie je zamračené

● medzi nami je jasno všetko sme si vysvetlili; nemať (mať) v niečom jasno nerozumieť (rozumieť) niečomu; mať v hlave jasno rozumne uvažovať;

2. zjavne, zrejme, nepochybne, určite: j. dokázať, ukázať niekomu niečo; j. pociťovať niečo; z toho jasne vyplýva z toho je zrejmé;

3. bystro, zriezvo, rozumne, rozvážne: j. uvážiť, j. chápať, j. si niečo uvedomiť;

4. zreteľne, zrozumiteľne: j. vidieť, počuť, j. hovoriť, j. písať; j. niečo vysvetliť;

5. (o zvuku) zvučne, čisto, plno: j. znieť;

jasnosť, -ti ž.

1. presnosť, zreteľnosť, zrozumiteľnosť: j. výkladu, vyjadrenia; j. predstáv;

2. zried. vlastnosť niečoho jasného, jasné svetlo, jas, svetlosť: Či spíš aj vo dne jasnosti? (Sládk.)

3. (o zvuku) zvučnosť, čistota, plnosť: j. hlasu;

4. arch. Jasnosť titul, oslovenie panovníka: cisárska, kráľovská J., Vaša J., Jeho J.

(jedno) jasno; (bez) jasna; (k) jasnu; (vidím) jasno; (ó) jasno!; (o) jasne; (s) jasnom;

(tri) jasná; (bez) jasien; (k) jasnám; (vidím) jasná; (ó) jasná!; (o) jasnách; (s) jasnami;