Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

jasný príd.

1. vydávajúci, majúci silné svetlo, svietiaci, žiarivý: j-é slnko, hviezdy, j. plameň; j. deň slnečný; j-á noc hviezdnatá, mesačná, op. tmavá

2. dobre badateľný, zjavný, zrejmý, určitý: j. rozdiel, urobiť si j-ú predstavu o niečom; mať j-ú prevahu; to je (úplne) j-é nepochybné

3. (ľahko) zrozumiteľný, zreteľný: j-á štylizácia, j. výklad; j-á odpoveď jednoznačná

4. schopný (primerane) uvažovať; bystrý, rozvážny; svedčiaci o tom: j. um, j-á myseľ; mať j-é chvíle (o chorom) byť pri vedomí

5. veselý, radostný, vľúdny: j-á tvár, j. pohľad

6. (o farbe) majúci svetlý, žiarivý odtieň: j-é farby, j-á červeň

7. (o zvuku) vysoko a príjemne znejúci, zvučný, op. temný, tmavý: j. smiech, tón

8. jasné vo funkcii čast. hovor. vyj. súhlasný postoj, áno, pravdaže, isto: vrátiš sa ešte? – j.!

● expr. ako blesk z j-ho neba prekvapujúco; j-é ako facka celkom zrejmé; to je nad → slnko j-šie; mať j-ú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy;

jasno, jasne prísl. k 1 – 7: j. svietiť; j. rozlišovať; j. štylizovať; j. myslieť; j. hľadieť; j. sfarbený; j. znieť;

jasnosť -i ž.

1. iba jedn. k jasný: j. predstavy; j. zvukov

2. titul, oslovenie panovníka: kráľovská J., Jeho, Vaša J.;

jasno

I. vetná prísl.: vonku je j.

II. jasno -a s. jasnosť, zrozumiteľnosť: vniesť j. do problémov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
jasný; jasno, jasne prísl.; jasnosť ‑i ‑í ž.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

jasné čast. hovor. ▶ vyjadruje súhlas, kladnú odpoveď, prisvedčenie, isteže, iste: j., prídem; j., rozumiem; Dá sa! Jasné! [V. Klimáček]

jasne, jasno1 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ silno svietiac, žiariac; (o farbe) majúc svetlý, jasný odtieň: j. svietil mesiac; j. červená tekutina; medzi trsmi trávy jasno svieti zlatý, opršaný ľubovník [V. Šikulová]
2. ▶ ľahko pochopiteľným spôsobom, zrejme, očividne, zrozumiteľne; bystro sa prejavujúc; svedčiac o tom; syn. jednoznačne: j. prevyšoval súpera, dominoval; občania zástavbu j. odmietli; kritika by mala byť j. formulovaná; dal j. najavo, čo žiada; jasnejšie určiť pravidlá
3. iba jasno1 iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav ovzdušia s jasnou oblohou bez mračien, bezoblačno: doobeda bude j.; bolo j., ale nie horúco
4. ▶ (o zvuku) vysoko, príjemne znejúc; op. temno, temne: jeho slová zneli j.
◘ fraz. stručne a jasne po zhrnutí názorov vychádza tento názor; urobiť si/mať vo veci/veciach jasno získať, mať informácie o istej záležitosti a pochopiť ju; netápať v neistote

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

jasné p. pravda2 1, áno

jasne p. zreteľne 1, ostro 4, 7, výslovne 1

ostro 1. s tenkou nabrúsenou hranou, ktorou sa dá krájať, rezať a pod.; s cieľom dosiahnuť takúto hranu (op. tupo) • naostro • doostra, pís. i na ostro, do ostra: ostro, naostro nabrúsená kosa; nôž treba nabrúsiť doostra

porov. aj ostrý 1

2. s hrotom al. zakončením podobným hrotu; s cieľom dosiahnuť hrot (op. tupo) • špicato • končisto • končito • hrotito • hrotisto: ostro, špicato, konči(s)to upravené konce palíc • naostro • našpicato • nakončisto • nakončito, pís. i na ostro atď.: naostro, našpicato, nakonči(s)to zastrúhaná ceruzka • doostra • došpicata • dokončista • dokončita, pís. i do ostra atď.: konce žrde treba opracovať doostra, došpicata, dokonči(s)ta

porov. aj ostrý 2

3. pôsobiac na zmysly veľkou silou, intenzitou a pod. • prenikavo: ostro, prenikavo píska • štipľavo • korenito • korenisto: štipľavo, koreni(s)to zapácha

porov. aj ostrý 3, 4

4. (o zmysloch) dobre vnímajúc • výborne: ostro, výborne vidí • prenikavo • jasne: prenikavo, jasne počuje každé šuchnutie

5. s veľkou intenzitou • silno • intenzívne: ostro, silno, intenzívne sa sústrediť na prácu • naostro • naplno: začali naostro, naplno trénovať • prudko • rezko: prudko, rezko zaútočil na súpera

6. vyznačujúc sa prísnosťou, rozhodnosťou, strohosťou a pod. (op. mierne, jemne) • prísne • prísno: ostro, prísne sa pozrel na syna • príkro • strmo • stroho • expr. britko: príkro, strmo, britko nás zahriakol • tvrdo: tvrdo kritizoval vládu • rozhodne • rázne • energicky • rezolútne: rozhodne, rázne, energicky odmietnuť obvinenie

porov. aj ostrý 3

7. nápadne sa prejavujúc • výrazne • jasne • zreteľne: stavba ostro, výrazne kontrastuje s okolím; v diaľke sa jasne, zreteľne črtajú kontúry hôr • očividne • viditeľne: jeho slová očividne, viditeľne kontrastujú so skutkami

pravda2 1. dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; nadväzuje na kontext s významom uznania možnosti • pravdaže • prirodzene • pochopiteľne • samozrejme: stretneme sa, pravda(že), prirodzene, až večer; pochopiteľne, samozrejme, nie je to jediný spôsob • veru • expr. veruže: veru(že), nás sa to netýka • iste • isto • zaiste • expr. isteže: iste(že), zaiste, mohol sa tomu vyhnúť • určite • dozaista: určite, dozaista, dá sa to povedať aj ináč • hovor. jasné • zastaráv. samosebou: no jasné, samosebou, je to tak • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem

2. pobáda na súhlas s výpoveďou • však • expr. všakže: Vrátiš sa ešte, pravda, však(že)? • expr.: všakver • všakhej • zastaráv.: všakáno • všakpravda: Pomôžeš mu, všakver, všakhej? • hovor.: nošak • hejže • nár. nočak: Ty ma neprezradíš, nošak, hejže?

výslovne 1. slovne formulujúc prejav tak, že má iba jeden zmysel al. význam • jasne • zreteľne: výslovne, jasne, zreteľne som mu zakázal, aby ta išiel • zjavne • hovor. vyslovene: správa mala zjavne, vyslovene informatívny ráz • jednoznačne • nedvojzmyselne • kategoricky: musíme ho na to jednoznačne, kategoricky upozorniť • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: explicitne formulovaná požiadavka • kniž. expressis verbis: expressis verbis treba povedať, že má pravdu

2. podčiarkuje, zdôrazňuje platnosť niektorého výrazu výpovede • doslovne • doslova • hovor. vyslovene: výslovne, doslovne sa triasol od strachu; začal sa doslova, vyslovene dusiť

zreteľne 1. vyjadruje, že dej, stav, vlastnosť sú dobre vnímateľné zmyslami • jasne • zjavne • evidentne: zreteľne, jasne počul nejaké zvuky; je zjavne, evidentne spokojný • očividne • navidomoči: je mu už očividne, navidomoči lepšie • viditeľne • badateľne • pozorovateľne • znateľne • zastar. znatne: viditeľne, badateľne sa usmiala; dosahuje pozorovateľne, znateľne lepšie výsledky • zrejme: rozdiel videl celkom zrejme, zreteľne • rukolapne • hmatateľne • subšt.: makavo • makateľne: podarilo sa mu rukolapne, hmatateľne dokázať, že má pravdu • kniž.: eklatantne • flagrantne: tieto nálezy eklatantne, flagrantne dokazujú, že tu ľudia žili pred dvoma tisícročiami • výrazne • markantne • prenikavo (veľmi zreteľne): od posledného razu sa výrazne, markantne, prenikavo zlepšil

2. p. ostro 7 3. p. výslovne 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

jasne p. jasný

jasný príd.

1. vydávajúci svetlo, žiariaci, žiarivý: j. mesiac, j-á hviezda, j-á vatra, j-é slnko, j-é svetlo; horieť j-ým plameňom; j. deň slnečný, bez mrakov; j-á noc osvetlená svitom mesiaca; j-á obloha, j-é nebo bez mrakov; j. vzduch čistý, priesvitný; j-é počasie pekné, slnečné, bez mrakov; j-é oči čisté, nezakalené, žiariace

● ako blesk (hrom) z j-ého neba celkom neočakávane, prekvapujúco; vidieť niečo v j-om svetle správne, pravdivo; vrhnúť na niečo j-é svetlo objasniť, vysvetliť, rozriešiť; žart. strela j-á, kopasná zahrešenie; z čista jasna; akoby hrom, blesk z čista jasna udrel celkom neočakávane, zrazu, prekvapujúco;

2. zjavný, zrejmý, nepochybný, určitý, istý: mať j. cieľ, zámer; j. rozdiel; mať j. obraz, j-ú predstavu o niečom; j-á pravda; mať j-ú prevahu; to je (úplne) j-é zrejmé, nepochybné; niečo nie je j-é

● hovor. to je nad slnko jasnejšie úplne jasné;

3. zreteľný, zrozumiteľný: j. štýl. j. text, j. písmo; j-á reč, j-á reč, j-á odpoveď jednoznačná;

4. bystrý, triezvy, rozumný, rozvážny: j. um, j. úsudok, j. záver; j-á myseľ

● mať j-ú hlavu byť triezvy, schopný rozumne uvažovať; pri j-ej pamäti pri plnom vedomí; mať j-é chvíle (o chorom) byť pri plnom vedomí;

5. milý, veselý, vľúdny, radostný: j. pohľad, j-á tvár, j-é stránky niečoho dobré stránky, prednosti, výhody;

6. (o zvuku) zvučný, čistý, plný: j. hlas, tón, zvuk, j. smiech;

7. (o farbe) svetlého odtieňa, pastelový: j-á červeň, j-á čerešňová farba; j-á pleť; šaty j-ej farby;

8. v oslovení vysokopostavených osôb vo feudálnej spoločnosti (často v rozprávkach): j. kráľ, j-á vladárka;

jasne i jasno2 prísl.

1. s jasným svetlom, svetlo, žiarivo: mesiac, hviezda j. svieti; lampa jasno osvetľovala izbu (Vaj.); dnes je jasno nie je zamračené

● medzi nami je jasno všetko sme si vysvetlili; nemať (mať) v niečom jasno nerozumieť (rozumieť) niečomu; mať v hlave jasno rozumne uvažovať;

2. zjavne, zrejme, nepochybne, určite: j. dokázať, ukázať niekomu niečo; j. pociťovať niečo; z toho jasne vyplýva z toho je zrejmé;

3. bystro, zriezvo, rozumne, rozvážne: j. uvážiť, j. chápať, j. si niečo uvedomiť;

4. zreteľne, zrozumiteľne: j. vidieť, počuť, j. hovoriť, j. písať; j. niečo vysvetliť;

5. (o zvuku) zvučne, čisto, plno: j. znieť;

jasnosť, -ti ž.

1. presnosť, zreteľnosť, zrozumiteľnosť: j. výkladu, vyjadrenia; j. predstáv;

2. zried. vlastnosť niečoho jasného, jasné svetlo, jas, svetlosť: Či spíš aj vo dne jasnosti? (Sládk.)

3. (o zvuku) zvučnosť, čistota, plnosť: j. hlasu;

4. arch. Jasnosť titul, oslovenie panovníka: cisárska, kráľovská J., Vaša J., Jeho J.

Morfologický analyzátor

jasno podstatné meno, stredný rod

(jedno) jasno; (bez) jasna; (k) jasnu; (vidím) jasno; (o) jasne; (s) jasnom;

(štyri) jasná; (bez) jasien; (k) jasnám; (vidím) jasná; (o) jasnách; (s) jasnami;

jasný prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) jasný; (bez) jasného; (k) jasnému; (vidím) jasného; (o) jasnom; (s) jasným;

(dvaja) jasní; (bez) jasných; (k) jasným; (vidím) jasných; (o) jasných; (s) jasnými;


(jeden) jasnejší; (bez) jasnejšieho; (k) jasnejšiemu; (vidím) jasnejšieho; (o) jasnejšom; (s) jasnejším;

(štyria) jasnejší; (bez) jasnejších; (k) jasnejším; (vidím) jasnejších; (o) jasnejších; (s) jasnejšími;


(jeden) najjasnejší; (bez) najjasnejšieho; (k) najjasnejšiemu; (vidím) najjasnejšieho; (o) najjasnejšom; (s) najjasnejším;

(traja) najjasnejší; (bez) najjasnejších; (k) najjasnejším; (vidím) najjasnejších; (o) najjasnejších; (s) najjasnejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) jasný; (bez) jasného; (k) jasnému; (vidím) jasný; (o) jasnom; (s) jasným;

(štyri) jasné; (bez) jasných; (k) jasným; (vidím) jasné; (o) jasných; (s) jasnými;


(jeden) jasnejší; (bez) jasnejšieho; (k) jasnejšiemu; (vidím) jasnejší; (o) jasnejšom; (s) jasnejším;

(tri) jasnejšie; (bez) jasnejších; (k) jasnejším; (vidím) jasnejšie; (o) jasnejších; (s) jasnejšími;


(jeden) najjasnejší; (bez) najjasnejšieho; (k) najjasnejšiemu; (vidím) najjasnejší; (o) najjasnejšom; (s) najjasnejším;

(tri) najjasnejšie; (bez) najjasnejších; (k) najjasnejším; (vidím) najjasnejšie; (o) najjasnejších; (s) najjasnejšími;


ženský rod

(jedna) jasná; (bez) jasnej; (k) jasnej; (vidím) jasnú; (o) jasnej; (s) jasnou;

(dve) jasné; (bez) jasných; (k) jasným; (vidím) jasné; (o) jasných; (s) jasnými;


(jedna) jasnejšia; (bez) jasnejšej; (k) jasnejšej; (vidím) jasnejšiu; (o) jasnejšej; (s) jasnejšou;

(dve) jasnejšie; (bez) jasnejších; (k) jasnejším; (vidím) jasnejšie; (o) jasnejších; (s) jasnejšími;


(jedna) najjasnejšia; (bez) najjasnejšej; (k) najjasnejšej; (vidím) najjasnejšiu; (o) najjasnejšej; (s) najjasnejšou;

(tri) najjasnejšie; (bez) najjasnejších; (k) najjasnejším; (vidím) najjasnejšie; (o) najjasnejších; (s) najjasnejšími;


stredný rod

(jedno) jasné; (bez) jasného; (k) jasnému; (vidím) jasné; (o) jasnom; (s) jasným;

(štyri) jasné; (bez) jasných; (k) jasným; (vidím) jasné; (o) jasných; (s) jasnými;


(jedno) jasnejšie; (bez) jasnejšieho; (k) jasnejšiemu; (vidím) jasnejšie; (o) jasnejšom; (s) jasnejším;

(štyri) jasnejšie; (bez) jasnejších; (k) jasnejším; (vidím) jasnejšie; (o) jasnejších; (s) jasnejšími;


(jedno) najjasnejšie; (bez) najjasnejšieho; (k) najjasnejšiemu; (vidím) najjasnejšie; (o) najjasnejšom; (s) najjasnejším;

(tri) najjasnejšie; (bez) najjasnejších; (k) najjasnejším; (vidím) najjasnejšie; (o) najjasnejších; (s) najjasnejšími;

Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí

od Antona Bernoláka z r. 1825.
gasňe gasňe

Paradigmy podstatných mien

jasno
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) jasno
G (bez) jasna
D (k) jasnu
A (vidím) jasno
L (o) jasne
I (s) jasnom
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) jasná
G (bez) jasien
D (k) jasnám
A (vidím) jasná
L (o) jasnách
I (s) jasnami

Zvukové nahrávky niektorých slov

jasne: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

Európsky parlament jasne a ≈ Evropský parlament jasně a
Jasné, du Scheisse, du ≈ Jasné, du Scheisse, du
jasne objektívnych kritérií a ≈ jasně objektivizovatelných kritérií a
jasné stanovisko Európskeho parlamentu ≈ jasné stanovisko Evropského parlamentu
jasné svetlo matkiných slov ≈ jasné světloo matčiných slov
každému prešporskému polgárovi jasné ≈ každému prešporskému podúředníkovi jasné
neindoeurópsky a jasne semitsko ≈ neindoevropský a jasně semitsko
správu a jasne a ≈ zprávu a jasně a
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a význam sú jasne ≈ and significance are clearly
dostatočne jasné a jednoznačné ≈ sufficiently clear and unambiguous
jasné a niekedy veľmi ≈ clear and sometimes very
jasné a podrobné informácie ≈ clear and detailed information
sa jasne a čitateľne ≈ be clearly and legibly
veľmi jasné a veľmi ≈ very clear and very
veľmi pevne a jasne ≈ very firmly and clearly
vždy dostatočne jasné, či ≈ always sufficiently clear whether
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor