jarec -rca m. jačmeň
jarec jarca pl. N jarce m.
jarec jarca pl. N jarce m. region. 1. ▶ obilnina s dlhým ôstím, jačmeň: slama z jarca; kosiť jarné, ozimné jarce; j. sa seje v marci; Skončili ste so sienkom a už vám dozrieva žito, jarec i ovos. [P. Jaroš] 2. ▶ zrno tejto obilniny: zomlieť vrece jarca
jačmeň obilnina s dlhým ôstím; zrno tejto obilniny • jarec: zimný jačmeň, jarec
jarec p. jačmeň
jarec, -rca m. nár. jačmeň: V našom kraji sa najviac darí len jarec. (Fr. Kráľ);
jarcový príd.
jarec m. 1. novohr, gem, lipt, vsl druh obilniny, bot. jačmeň siaty (Hordeum vulgare): Ku_sena pre kraviśku a ku_slami z jarcu (Klenovec RS); Dakedi to u nas śaľi ľem oves, jarec, žito (Dl. Lúka BAR) F. kec scež jarcu, ta śej v marcu (Rozhanovce KOŠ) - skoro, zavčasu 2. vsl hnisavý zápal žliazky na očnom viečku, jačmeň: Virucil śe mi jaredz na oku (Dl. Lúka BAR); Každi rok śe mu zrobi jaredz na tim istim mescu (Prešov)
jarec [ja-, jä-] m 1. bot jačmeň Hordeum: néktere objlij roste na stéble saučkamj rozdelené gako pssenice, ress, garec (OP 1685); raka na roliu do jarcu aneb presadi wlozit (RO 18. st) 2. jeho zrno: jerczu czisteho (BYTČA 1573-80); jarez dowgezol na saczge (HRANOVNICA 1779); jarčený príd jačmenný: L. mýra negmenssy gest: zrno gačmenne anebožto garčene (KrP 1760) jednotka dĺžkovej miery, asi 4,6 mm