jarabica -e -bíc ž. lovný poľný vták so sivým až hnedým perím, zool. Perdix;
jarabičí príd.: j. kŕdeľ;
jarabička -y -čiek ž. zdrob.
jarabica -ce -bíc ž.
jarabica -ce -bíc ž. 1. ▶ vták z čeľade bažantovitých obývajúci bezlesnú krajinu, najmä polia, (v minulosti) lovený pre mäso: kohútik, mláďa jarabice; hniezda jarabíc; poľovačka na jarabice; Trafí jarabicu alebo dokonca bažanta? [J. Johanides] □ zool. jarabica poľná Perdix perdix 2. ▶ mäso z tohto vtáka; jedlo z neho: pečená j.; j. na víne ▷ jarabička -ky -čiek ž. zdrob. i expr. k 1: Už iba pytliaci striehli poza kríky, uspokojac sa s nejakým tým zajačikom alebo jarabičkou. [Š. Žáry]
jarabica, -e, -bíc ž. poľný vták, strieľaný pre mäso;
zool. rod vtákov z rodu kurovitých (Perdix): j. poľná, horská, skalná;
jarabičí, -ia, -ie príd.: j-ie vajce; j. kŕdeľ;
jarabička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
jarabica i jarabic ž. poľný kurovitý vták, zool. jarabica poľná (Perdix cinerea): Zo žita viľeťela jarabic (Kociha RS); Po chotári je modz jarabíc (Trakovice HLO); Jarabice nám zežrali hrozno (Hor. Orešany TRN)
jarabica [ja-, jä-] ž zool 1. j. poľná Perdix perdix: za dwe jarabicze d 10 (ŽILINA 1586); wezmy gerabicu (RT 17. st); perdix: korotwa, garabica (NP 17. st); garabice gedel (WP 1768) 2. žeriav popolavý Grus grus: grus: garabica, garábek (KS 1763); -ičí príd: sietka yarabicža (BYTČA 1614); -ový príd L. helxine: yarabicowa bylina (KS 1763) bot pupenec roľný Convolvulus arvensis; -ička ž dem k 1: dwe garabičky polne (RUŽOMBEROK 1761)