jantár -u m. žltá až hnedá skamenená živica treťohorných ihličnatých stromov použ. ako polodrahokam;
jantárový príd.: j. šperk; j-á farba žltohnedá ako jantár
jantárový -vá -vé príd.
jantárový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na jantár; vyrobený z jantáru: jantárové nálezisko; j. prsteň, náramok, náhrdelník; jantárová soška; Rímski gladiátori nosili jantárové talizmany s nápisom „Zvíťazím“. [VNK 2001] 2. ▶ majúci farbu jantáru, medovožltý; syn. jantárovožltý: j. odtieň; jantárové svetlo; jantárové oči, vlasy; Podvečer máva slnko jantárovú farbu a oblaky bývajú ryšavé. [V. Šikulová] □ archeol., hist. Jantárová cesta obchodná suchozemská cesta existujúca od praveku, ktorá viedla od západného jadranského pobrežia cez naše územie až k baltskému pobrežiu; biochem. kyselina jantárová jednoduchá organická zlúčenina, dôležitá pri premene látok v organizme; sklár. jantárové sklo sklo žltohnedej farby používané pri výrobe fliaš, liekoviek a pod.; stav. jantárová fólia reflexná vrstva na okenné sklá □ Jantárová izba, komnata honosné jantárové obloženie stien, dar pruského kráľa Fridricha I. ruskému cárovi Petrovi Veľkému
jantárový príd.
1. vyrobený z jantáru: j. náhrdelník, náramok
2. majúci žltohnedú farbu jantáru: j-á fermež; j. lak; sklár. j-é sklo číre so žltkastým odtieňom
3. hist. j-á cesta obchodná trasa v rím. dobe vedúca od ústia Visly cez Moravskú bránu do Carnunta pri Viedni, po ktorej sa baltský jantár dopravoval na juh už od eneolitu
jantár, -u, 6. p. -i m. skamenená živica pravekých ihličnatých stromov, priehľadný polodrahokam žltej farby;
1. z jantáru: j-á ozdoba, j-é perly; j. lak, olej; chem. kyselina j-á získaná rozkladnou destiláciou jantáru; pren. hist. J-á cesta po ktorej sa dovážal jantár od Baltického mora do južných krajov;
2. žltej farby ako jantár: víno j-ej farby; j. čaj (Jes-á) zlatožltý