jalovina -y ž. hromad. mladý hovädzí dobytok
jalovina -ny ž. hromad.
jalovina -ny ž. 1. hromad. ▶ mladý hovädzí dobytok (jalovice a býčky): pásť jalovinu; sťahovať jalovinu z pasienkov; Ovce spasú aj takú trávu, ktorou jalovina pohŕda. [Sme 1995] 2. ban., geol. ▶ sprievodná hornina pri ťažbe (takmer) neobsahujúca úžitkovú zložku, jalová hornina, hlušina: banská j.; j. sa oddeľovala kladivom; vysoký podiel jaloviny; odvaly jaloviny; vynášať jalovinu 3. pôdohosp. ▶ podpovrchová neúrodná zemina, ktorá sa dá premeniť na úrodnú pôdu: využiť aj jalovinu □ geol. červená jalovina spodné oddelenie stredoeurópskeho permu (najmladšieho útvaru prvohôr) 4. pl. G -vín pejor. ▶ čo neprináša výsledok; čo je prázdne, bezobsažné, hlúposť, zbytočnosť, balast: je to veľká j.; je to j. prvej triedy; zabíjať čas jalovinami; Celý článok je jalovina. [Pd 2005] ▷ jalovinka -ky -niek ž. zdrob. zjemn. k 4: nechceli počúvať jeho jalovinky o tom, ako ho situácia trápi
jalovina, -y ž.
1. hromad. mladý rožný dobytok, jalovčatá;
2. ban. jalová hornina;
jalovinový príd.
jalovina ž. 1. hromad. csl mladý hovädzí dobytok: Kráuka, vole aj jalovina sa pásale na paši spoločňe, kod bou̯ obecnej kraviár (V. Lom MK); Lebo kravi pásával jeden a čo bola taká jalovina, kone a voli, to sa pásalo za Váhom (Hor. Streda NMV); Pastir trubi na jalovinu (Smižany SNV); Kravoh mame ošemsto, jalovini tricec falatki a koňe jezd ošem (Babin Potok SAB) 2. obuv. jemne vypracovaná koža z jalovíc: jalovina (Sládečkovce ŠAĽ) 3. neúrodná, nekvalitná a. zem: Na hentim koncu chotara, to sama jalovina, tam śe ňezrodzi chibaj oves (Babin Potok SAB) b. hornina (bez rudy): Jalovina sa vozila na hálňe (Ban. Štiavnica) F. táraď jalovini (Koniarovce TOP) - hovoriť hlúposti, tárať do sveta; jalovinka ž. zdrob. expr. k 1: jalovinka (Čemerné VRN)
jalovina ž hromad mladý rožný dobytok; mladé ovce, jarky: kopanicu kupil od pastira galowiho, ktery sletinsku jalowinu pasel (NITRA 1738); Thomas Pavliga jalowinu strihal (HRANOVNICA 1779-80)