ako, jako2
I. spoj
A. podr
1. uvádza príslovkovú vetu spôsobovú, ako, niekedy ako súčasť dvojčl. spoj. tak-ako: dal gest Martin, iako swrchu pisse se, 20 fl (ŽK 1453); gest tak, ako on powedel predo mnow (ŠÁŠOV 1578); chceme sprawczy toho bitj, ako na hodnowernich lidj zaležy (ŽEMBEROVCE 1586); tak gako prawo wihledawa (JELŠAVA 1595)
2. vyj. prirovnávací vzťah, často ako súčasť zlož. spoj. (j)ako i, tak (j)ako, než (j)ako, rovne (j)ako al. dvojčl. spoj. tak - (j)ako, tým spôsobom - (j)ako: cziny gako falessni zli, samorostli s kurwi sin (SKALICA 1432 SČL); (jej veľkomožnosť) to da na poddanych znovu predavati i ako i slaniny prežlkle (PAPRADNO 1673 LP); počkag, esste ta ako psa zabigem (KRUPINA 1735); (hrozby) k predsevzatéj reči prislúchajú jako do kári treťé koleso (BR 1785); bola pekná jako andel (PV 18. st)
3. uvádza príslovkovú vetu časovú al. miestnu, keď, čo: juz tomv mynulo na Szwati Jan tri roky, yako mne tak balamuczi (KRAČÚNOVCE 1580); dawno ty maš na mna oko, esstye ako som woli pasol (D. JASENO 1732); za Nowaky, gako se czesta do Prywicze a do Boynicz djely, tam sa rosissly (BOJNICE 1773)
4. vetu podmienkovú, ak: prawom, yako nam Pan Buoh pomuože, nolle velle misime (s. l. 1644)
5. vetu príčinnú, lebo, keďže: gestli by se prihodilo, yako su nestale lidske wiecy, žie by Mikulass Kramar chtiel ten dom prodati (P. ĽUPČA 1587); položil sem wás za potupnych a za ponjženych u wsseckého lidu, gakó ste nezachowáwali cesti mé (KB 1756)
6. vetu predmetovú, že; wyznawame tymto zapisem, yako sme Beno Ssymkowicze z geho syni dokonali a vrownali (L. TRNOVEC 1573); instans zatym bude wedjety, yako ma procedowaty strany swogeg wecy (s. l. 1660); newiem, gako by bol obstal (NECPALY 1749)
7. vetu podmetovú, že: neny tayno wssetkey rade, yako tato swemv bratv pvstyla a predala (DIVIAKY 1595); asnad jest juž i znamo Vašim U. M., jako sme mnozi na ničom nezustali skrze cisarskych vojakov (V. LOVČA 1682 LP)
8. vetu prívlastkovú: kupil tym obyczegem, yako sam byl kupil od Ballaze Jarotky (P. ĽUPČA 1552); takowu kriwdu trpela, jako my trpime od husaruw a hajdukov (D. STRHÁRE 1673 LP); kigacik takowy, yako suhage za wolmy nosa (N. MESTO n. V. 1746)
9. doplnok: przywedl by geho pred prawo yako gistinnika (ŽK 1473); Klimko Jeranowicz yako diedicz s potomky swogimi slobodne vžiwaty ma (P. ĽUPČA 1586); richtar gich gako slobodnikow, ne gako sedlakow sudy (GALANTA 1663)
B. prir
1. vyj. zlučovací vzťah so zdôraznením, obyč. ako súčasť zlož. spoj. ako i, ako tiež, aj ako al. ako súčasť dvojčl. spoj. ako - tak, tak - ako (i), ako - i, ako (i) - tak (i): gma vtrpieti teez iako y ten, koho vwel (ŽK 1473); tak gednemu ditieti, yako druhemu prwssey y posledney zeny (P. ĽUPČA 1551); gedneho yako drvheho raczyte pred sebe pozwaty (DIVIAKY 1595); tak na pohnutj, yako y nepohnutj statek (SLIAČE 1612)
2. uvádza príklad al. výpočet v prístavku, totižto: wsseczkno, czoz w domie potrzebugi, yako kotel a ginssy sud aneb nadobie (ŽK 1473); zobraly dobrych lydy, yako Gyrika Hanna, Lenharta Pusskara, Petra Budawedy, kneze Mychale Mokossyna (P. ĽUPČA 1578); čo se twrdo strowiti muže, gako udene maso, buob, šussowice (RT 17. st)
II. čast
1. vyj. neurčitosť, pochybnosť o obsahu výpovede, vlastne, akosi, akoby: to se my gako nezda (VESELÉ 1583); geslyže possťawat budess, gako za stracené meg (KB 1757)
2. vyj. približnosť, asi, okolo: Grega ssaczuge sskodu yako dwanacet zlatich (ŠEMŠA 1580); pribehli Tatari newelkem počtu, yako 60 mužuw (RUŽOMBEROK 1605); nachazelo se gako na dwa fl starich penezj (ZVOLEN 1633)
jako1, jak1 zám prísl
1. uvádzal. priamu otázku, ako: yako ty meno? (RS 1625) ako sa voláš?; yako gsi sa sem dostal a prečuo tia sem wzali? (ORAVA 1735); jako on sztanól tslovekom? (MCa 1750); qvam: gak, gak wélmy; qvam longe: gak daleko? (KS 1763); zápornú otázku (s významom opyt. zám. prečo): qvidni?: prečo ne? gakó ne? (KS 1763)
2. rečnícku otázku, načo by, prečo by: wyslékla sem se z sukni még, gakó sa oblečem do ny. Umjla sem nohi mé, gako gjch zase zasspinjm? (KB 1757) načo by som si ju znova obliekla; načo by som si ich zasa zašpinila
3. vetu zvolaciu: o, jak težký ortel budú tito míti; urodenosť milá, jaks mne opustila (ASL 1676; 1687); och, gak w hrozném nebezpečenstwy byl postawený nebohý Mardocheus (MP 1718); o, jako se barz ponyisél (HPS 1752)
4. v spoj. s príd al. prísl vyj. mieru, množstvo (prísl. význ.): podle toho, gak weliky neb malj flayster chceš wariti; wlož do neg každeho, gak mnoho se mezy dwa prsti wezme (RT 17. st)
L. j. kto niekto, j. kedy niekedy: ut sunt homines: gakó kdo; pro ratione temporis: gakó kedy (KS 1763); jakotak(o) má platnosť neurč. zám. akosi, nejako (význ. blízke prísl. ledabolo, nedbanlivo): ut ut: gakó takó; nedbanliwě, pomálu, ledabylo (KS 1763); (poddaní) ktery este gako-tak gazdugu (ĽUBEĽA 1783); když ťe jako-tako do hrobu odprowada (CDu 18. st); j.-tak do istej miery: což sice gessče gak tak strpeno može býtj (MP 1718)
F. byť by jako bolo nech je akokoľvek: bit bj jako bolo, to ge naša paša (D. TISOVNÍK 1774)
jako2 p. ako
jak1 p. jako1