jakože čast. 1. v odpovedi vyjadruje uistenie; akože: Pójďeme na jarmek? - pítau̯ sa. Jakože, aňi tento jarmeg ňeviňecháme (Bánovce n. Bebr.) 2. záh ako vysvetľujúci, doplňujúci výraz: Tak teda to už bola jakože tá fašánková muzika (Kostolné MYJ)
jakože (jako zosilnené nesamostatnou čast. že) I. zám uvádza opytovaciu vetu (v priamej al. nepriamej otázke): jakože, poweda, tieto tielcze twoge dnu woženieme? (ČEPČÍN 1660); kdibi Pan Buch po spachanem hrichu clowekowy hnedki žiwota ukratil, a tak kdiby to na kazdem hriessnikowi wiplnil, gakože bi pokani swate misto melo (MS 1758); qvomodonam: gakože? gakym spúsobem? (KS 1763); jakože vám za vší vernost podekujem? (ASL 1781) II. spoj podr uvádza 1. vetu predmetovú, že: zapisugeme, yakoze giz zwrchu zapsala se kupa (SLIAČE 1612) 2. vetu príčinnú, keďže, pretože: pane richtari, y akoze Wassi Milosty neny tayno, kterak sem roku pominuleho k Wassy Milosty sweho posla posylal strany niakoweho dluhu (SIELNICA 1574)