jak -a mn. N a A -y m. úžitkové domáce zviera v oblasti Tibetu podobné nášmu hovädziemu dobytku, zool. Poephagus
bohviejak, pís. i bohvie jak zám. neurčité príslovkové
čertviejak, pís. i čertvie jak zám. neurčité príslovkové
jak G a A jaka pl. N a A jaky m.
jak zám. opytovacie príslovkové poet.
jak, jako zám. opytovacie príslovkové subšt.
ktohoviejak, pís. i ktohovie jak zám. neurčité príslovkové
ktoviejak, pís. i ktovie jak zám. neurčité príslovkové
jak1 jaka pl. N a A jaky m. ⟨tib.⟩ ▶ vysokohorský párnokopytník z čeľade turovitých s dlhou srsťou, využívaný na práce a prepravu v oblasti Himalájí: mohutný j.; prepravovať náklad na jakoch; stádo jakov na pozadí mohutných útesov [InZ 2000] □ zool. jak divý Bos grunniens
jak2, jako1 spoj. podraďovacia 1. poet. ▶ uvádza porovnávací výraz, ako: stratí sa j. dym; Nech radšej kanú verše jak slzy. [J. Buzássy]; Chytil som sa do želiez jak vlk samotár. [D. Hevier]; Má [ďateľ] zobák jako kladivo a dlhý jazyk lepkavý, nehrá sa, lieči naživo a všetky biedy uzdraví. [Š. Sandtner] 2. iba jako1 region. ▶ uvádza porovnávací výraz, ako: čierny j. uhoľ; je starý j. ja; cvičila som j. blázon, a neschudla som; hrub. bolelo to j. hovädo veľmi ◘ parem. lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu
jak3 zám. opytovacie príslovkové 1. poet. ▶ vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob, ako: A ticho, ktoré počujeme, jak nášmu tichu vraví svoje nie? [J. Buzássy] 2. i jako2 subšt. ▶ vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob, ako: jak dlho ideme?; j. sa to volá?; j. si to predstavuješ; nevie, j. to dopadne; j. je to možné?; j. sa darí?
jak -a m. ‹tib› zool. veľký tibetský dlhosrstý horský tur rodu Bos, poskytujúci mlieko, mäso a srsť, používaný aj na ťahanie
ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš? • nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ? • nár. jako
2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masle • akoby: oblaky sú akoby namaľované • poet.: sťa • sťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka) • než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladali • zried. čo: zje toľko čo otec • nár. al. poet. jak • nár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko) • nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)
3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza
4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil
5. p. keď 1 6. p. ledva 2
jak p. ako 1, 2
jak1 spoj. i prísl. bás. i nár. ako: Jak sa nám začalo chutne spať! (Taj.); pevný jak žula (Pláv.); Už mi tak srdce nebije, jak bilo voľakedy. (Heč.)
jak2, -u m. expr. prenikavý krik, jajčanie: pekelný j. (Vaj.); rieky jak a hluk (Hviezd.)
jak3, -a, mn. č. -y m. tibetský párnokopytník s dlhou srsťou, dávajúci podobný úžitok ako rožný statok
jako i jak I. zám. opyt. príslov. 1. zsl, vsl uvádza otázku vzťahujúcu sa na spôsob deja al. kvantitu, okolnosti miesta, času; ako: Jako sa otepuvali zbožné jami? (Ružindol TRN); Nuž jako sa robev kalkíš? - Dala sa viklíčid rež aj žito (Malženice HLO); Jak śe maš? (Studenec LVO); Jak pujdzež do varoša? (Čemerné VRN); Jag daľeko stadzi do valala? (Vechec VRN); Jag dluho tam budzeš? (M. Zalužice MCH) 2. má význam neurč. zám., vyjadruje neurčitosť výskytu prípadov; podľa okolností, ako kedy: Kuri zme trimaľi petnasc, šesnasc, kedi jak (Kokšov-Bakša KOŠ) II. spoj. A. podraď. 1. zsl, vsl uvádza porovnávací výraz; ako, ani: Slépki bívali čiérné jag uhel (Brestovany TRN); Ňestoj tu jak stĺp! (Bošany TOP); Je tak starí jag ja (Lukáčovce HLO); Tvardi śi ja_kamiň (Kanaš PRE) 2. uvádza doplnok: Pochodzíl sem po panstváh jag mašinista (Blatné MOD); Moj muž hodzel už jag mladi, malo už veśeľe bic, hodzel za mnu na koňu (Rozhanovce KOŠ); Už rog robi jak čašňička (Sobrance) 3. uvádza vedľajšiu spôsobovú vetu; ako-tak: Jako prišél, tag odešél (Bošáca TRČ) 4. uvádza vedľajšiu podmienkovú vetu; keď: Jag nepríde, mosím ist prenho (Brezová p. Brad. MYJ); Ja_kuz ju trafi, ta ju zabije (Čemerné VRN) 5. uvádza vedľajšiu časovú vetu; keď: Jag zme boľi maľí ešťe, tak starí oťedz nám hovoril, jako pofstala Čimhová (Čimhová TRS); Já son choďel po venku, jak padali tí granáti (Orechové TRČ); Jag už bolo tag nad ranom, ta uš sme išľi (Spiš. Tomášovce SNV); Jag uš sadzime, dame koreň do vikopanej dziri (V. Kazimír TRB); A teraz už idu, jag maju na śidzmi rok, do školi (Milpoš SAB) 6. v spoj. s časticou len uvádza vedľajšiu časovú vetu s podmienkou; hneď ako, len čo, ak len: Jag len bude_móct, tak to spravím (Lukáčovce HLO); Jag len vínďem z domu, prví kohúd hňeď zaspíva (Mýtna N. Ves TOP); Jag len videl do zákosu, uš sa kosilo (Dol. Súča TRČ); Pridzem hňet, jag ľem podojim (Letanovce SNV); Ľem jag vipil pul deci, ta paraďož veľiki (Lipany SAB) 7. v spoj. jak skorej vyjadruje zosilnenie významu; čím skôr: Modľi śe druhi očenaž jak skorej! (Bežovce SOB) 8. v spoj. so spojkami keby, čo uvádza vedľajšiu prípustkovú vetu: Aňi kej bi jako hľadal (Podmanín PB); Co hodz jak človek cali dzeň tar, ta večar už ňebiroval ruki nad hlavu položic (Kokšov-Bakša KOŠ) B. priraď. zsl v spoj. so spojkou aj vyjadruje zdôraznený zlučovací vzťah: A čo bolo porosípané po ulice, jako aj zo sena zviški skosenej trávi, tak to zbírali a pot pazuchu to nésli do kostola (Ružindol TRN) III. zám. prísl. zried. hocijako, akokoľvek: Jajká, aňi kebi ho jako draľi (Bánovce n. Bebr.) IV. čast. 1. zsl expr. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a ako vysvetľujúci, doplňujúci výraz: Moja bapka spomínali, že íh jako muš kopali v Modre (Ružindol TRN); A s tú bívali velmi zadobre, jako tá bapka, tá tatková mama (Podmanín PB); To neišli donútra, práda, to oni zaklopali na dvere a ešče na venkové jako dvere, ked mali bránu na bránu (Kostolné MYJ) 2. skal v odpovedi vyjadruje uistenie: Biu̯o to tam? - Jak bi nebiu̯o! (Brodské SKA)
jak p. jako
ak, jak2 I. spoj A. podr 1. uvádza príslovkovú vetu spôsobovú, ako, často ako súčasť dvojčl. spoj. (j)ak - tak, tak - (j)ak, rovne -jak: prosim, aby matku swu chowal, gak na to nalezi (ŽK 1518); jak ste jeho k nam vislaly, tak ho (kata) zase pozastavujeme (HLOHOVEC 1544 SLL); čo sa ztrha poriadne, gak sepsano, vcini (BOCA 1596 PK); chczeme na potomny czas z Vašimi Oppatrnostiamy tak nakladaty a odsluhovaty se, yak na verne a prave susedy zalezy (MOŠOVCE 1669 E); nihilo pluris qvam: rowňe gak; proinde ut: rowňe gak, tak gak (KS 1763) 2. vyj. prirovnávací vzťah: aby račili tuto vec rozsudit a nam na vedomost jak otec laskavy dat (RAŽŇANY 1773 LP); hospodárství sa mu vede jak krave tanec na lede (PV 1755) F. a. voda rýchlo: čas bez wsseho nawraceni gak woda uplynul (GŠ 1758) 3. uvádza príslovkovú vetu časovú, keď, čo: (Peter zo Snakova Bardejovčanom) že sem wam, yak sem zyw, nytz neprzekazil (PLAVEČ 15. st E); yak bude mezie vamy, vy jemu spravu dayte (STRÁŽE n. M. 1535 E); gest tomu rok, ak sme ty vina gim daly (NEMČICE 1585 E); dvuch paholkov pri kuchyni ve dne i v noci, jak k nam prišel, držime (D. SÚČA 1721 LP) 4. vetu podmienkovú: yak by mi mily Buoh dal sie dowiedeti, chci to na prawo zase znesti (ŽK 1501); ak ich nam neprinavrata, aby nam zaplatili (PRIBYLINA 1781 LP) 5. vetu predmetovú: vidíte, jak pláče nebohá žena (ASL 16. st); uzríš, jak jich Búh súdit bude (ASL 1676); rozmissla, gak by popigal (MC 18. st) 6. doplnok a doplnkovú vetu: tak mi jí nebohé líto náramně, jak přede mnou naříkala žalostně (ASL 16. st) 7. je súčasťou zlož. spoj. výrazu buď jak veľmi, kt. vyj. pripúšťací vzťah, nech akokoľvek: bud jak welmy gest člowek poraneny, wssak kdy mu tohoto prassku do ranj nasype, zastawy se krw (RT 17. st) B. prir je súčasťou dvojčl. spoj. jak-tak (i, aj), také i, áno i, kt. vyj. zlučovací vzťah so zdôraznením: chodiwal sem pre prutje yak k stawenju, tak y na hatje (NEMŠOVÁ 1633); gak wo dnye, tak wecžer (V. ČEPČÍN 1659); yak stryca, tak y mnya zbyly (LUBINA 1690) II. čast zdôrazňuje platnosť výrazu: tu wec opatrite yak naymilosrdneyssie (HRADIŠTE 1576); gak nayteplegssie zniesti mužeš (RT 17. st); jak velku škodu terpet sme museli (ORKUCANY 1773 LP)
jako1, jak1 zám prísl 1. uvádzal. priamu otázku, ako: yako ty meno? (RS 1625) ako sa voláš?; yako gsi sa sem dostal a prečuo tia sem wzali? (ORAVA 1735); jako on sztanól tslovekom? (MCa 1750); qvam: gak, gak wélmy; qvam longe: gak daleko? (KS 1763); zápornú otázku (s významom opyt. zám. prečo): qvidni?: prečo ne? gakó ne? (KS 1763) 2. rečnícku otázku, načo by, prečo by: wyslékla sem se z sukni még, gakó sa oblečem do ny. Umjla sem nohi mé, gako gjch zase zasspinjm? (KB 1757) načo by som si ju znova obliekla; načo by som si ich zasa zašpinila 3. vetu zvolaciu: o, jak težký ortel budú tito míti; urodenosť milá, jaks mne opustila (ASL 1676; 1687); och, gak w hrozném nebezpečenstwy byl postawený nebohý Mardocheus (MP 1718); o, jako se barz ponyisél (HPS 1752) 4. v spoj. s príd al. prísl vyj. mieru, množstvo (prísl. význ.): podle toho, gak weliky neb malj flayster chceš wariti; wlož do neg každeho, gak mnoho se mezy dwa prsti wezme (RT 17. st) L. j. kto niekto, j. kedy niekedy: ut sunt homines: gakó kdo; pro ratione temporis: gakó kedy (KS 1763); jakotak(o) má platnosť neurč. zám. akosi, nejako (význ. blízke prísl. ledabolo, nedbanlivo): ut ut: gakó takó; nedbanliwě, pomálu, ledabylo (KS 1763); (poddaní) ktery este gako-tak gazdugu (ĽUBEĽA 1783); když ťe jako-tako do hrobu odprowada (CDu 18. st); j.-tak do istej miery: což sice gessče gak tak strpeno može býtj (MP 1718) F. byť by jako bolo nech je akokoľvek: bit bj jako bolo, to ge naša paša (D. TISOVNÍK 1774)
jak1 p. jako1
jak2 p. ak
jak3 [jak, jek], jakot [je-] m 1. jačanie, skučanie: lkajte lesowe swym gakem (PoP 1723-24) 2. ozvena, echo: echo: zwuk, gek, obrazeny hlasu (ASl 1740); echo: gekot, obraženj hlasu (WU 1750); echo: gek (ML 1779)
jek, jekot p. jak, jakot